VYPOVED

Najhorsi pocit je ked neviem..

Neviem co so sebou..

Neviem naco som tu..

Aj ked vsetky vase veci zeriem..

Neviem o co vam ide a preco..

Preco sa divat tak ako mi to hovorite..

Hovorit tak aby sa vam to pacilo..

Ale aj ked som vam to robil po voli..

Nevedel som preco, ked aj tak ma to vobec neboli..

Neboli ma to a to vobec nie je dobre

Dobre je to iba vtedy ked citite bolest, city..

City aj tak pochadzaju z bolesti...

Bolesti z ktorej vobec nemam starosti..

Zmysel hladam v tom ze pisem.

Pisem ale vobec neviem co, ved nepoznam zmysel...

Aspon keby som mal nejaku radost.

Radost hociaku...

Lenze ja sa nedokazem potesit..

Potesit ma nedokazete ani vy..

Len ten druhy..

Ta druha..

Kazdy potrebuje toho druheho..

Ten ktoreho by tesil a ktory by tesil teba..

Tak uz to viem..

Viem to ale aj tak mi to nepomohlo...

Nepomoze mi ani pouzivanie zlozitych slov..

Ani nakupovanie, ba nai tvarenie sa na nieco..

Na nieco cim vlastne niesom...

Zijem len pre seba..

Ale nemoze vas naplnat 50% ked viete ze existuje 100.

Keby som mal aspom pre koho pisat...

A zasa sme pri tom istom...

To iste vzdy a navzdy..

Nikomu nestacia kratke radosti..

Radosti z pohladov krasnych zien...

Ani len vecne dary...

Dary sameho pre seba..

Nemam vobec problem hovorit s hocikym..

S hocikym kto si to mozno vobec nezasluzi..

Mam rad ludi..

Ludi vsetkych, ktory mi doposial neublizili..

Sancu ma predsa kazdy jeden...

Jeden a dalsi jeden..

Dnes si ziju kazdy pre seba a zajtra mozno budu pre toho druheho..

Toho druheho...

Kazdy si buduje svoj svet perfektne..

Dva perfektne svety tak podobne...

Podobne ba az subezne..

Subezne letiace vedla seba..

Vedla seba ich letia miliony..

Miliony rovnakych svetov ale stale nie rovnakych..

Hovorim o tych svetoch ktore by chceli byt spolu a pritom o tom ani len netusia..

Netusia, ale chyba k tomu len tak malicko..

Malicko k tomu, aby sa stretli a dalej leteli spolu...

Spolu, to magicke slovo, ktore spoznat je happyend..

Happyend len prvej casti...

Prvej casti, ktora je taka jednoducha..

Jednoducha ako tie ostatne, ale pritom o tolko zlozitejsia...

Zlozita ako cely tento svet...

Svet ktory to robi take zaujimave...

Zaujimave natolko aby sa ludia o to snazili..

Snazili preto, lebo kazy to chce...

Kazdy sa zenie len za tym..

Za tym a nie za peniazmi...

Za peniazmi ktore vas urobia slobodnym ale nie stastnym...

Stastie chce kazdy jeden z nas..

Z nas tu po zemi chodiacich...

Chodiacich, niekedy leziacich a casto prizerajucich sa...

Prizerat sa nestaci...

Treba sa chopit sance..

Sance ktora tu caka na kazdeho z nas..

Ale nie kazdy tu sancu vidi..

Vidiet ju..

Vidiet tu sancu ale nehce kazdy..

Ale ja chcem..

Chcem ju vidiet, chopit sa jej a zit svoj sen..

Ako ju vidiet??

Na to som este neprisiel..

Neprisiel, ale ak ju stretnem tak sa jej chytim a nepustim..

Mozno ale nemozem cakat na znamenie..

Mozno by som sam mal vydavat nejake znamenie..

Mozno kazdy z nas by mal vydavat znamenie..

Vydavat znamenie o tom ze chceme aby sme boli stastni..

Stastni spolu..