Je viac..

Stratená nížina, úplný prepad,
človek sa na seba len tak pozerá..
Včera slnečno, zajtra slnečno,
v srdci ti prší a hlava sa prizerá..
Fádnosť rôznofarebných dní
a len sa zasmeješ nad tým,
že aj zbraň ti padá z rúk..
Všetko sa mihá a z okna lezie dym,
keď ty sa topíš a nevieš sa zbaviť múk..
Ideš von, bavíš sa nezmyselnosťou sveta..
Chceš sa tým baviť, lebo iba to je isté,
lenže v tom zhasne svetlo, ty otvoríš oči..
Zrazu všetko to svetlo stalo sa hmlisté,
a niekto sa ti prihovára zoči voči..
Je to žena, no a čo, taká ako ostatné..
Čo však, práveže je taká,
tá ktorá presne vie čo chceš,
váhaš, bojíš sa, niečo ta ľaká..
Lenže ty vieš, vieš presne čo chceš..

---