Autobus

Autobus uhana dolu po Cowley road, ktora pripomina viac aziu ako britaniu.

Sledujem arabske napisy na vykladoch zelovocov a indicke latky vo vykladoch a spinu na chodnikoch. Obloha je zamracena a na ulici panuje celkom ruch a ja pozeram z okna pomaly sa vlecuceho autobusu na odhalene nohy kdeakych zien.

Dlhe rysave vlasy, a ked som sa otocil v protismere jazdy, taka nadherna bleda tvar. Mala na sebe taky ten betnicky ohoz a strasne jej to seklo. Autobus zastavil na cervenu,  takze som sa na nu mohol divat znova ako prechadzala okolo. Niekam sa velmi ponahlala. Autobus zastavil cestou asi trikrat a ona ma vzdy dobehla. Bol som rad, ze ju vidim znova a znova. Vyzerala uplne inak ako ostatni ludia a urcite aj bola ina. Normalne som sa zamiloval. Priamo z okna autobusu som sa ju snazil silou vole presvedcit, aby mi venovala jeden smutny pohlad. Otocila sa dozadu na autobus. Poskocilo mi srdce. "Funguje to!"

Autobus zastavil na zastavke a ona zrazu zastala a nastupila dnu. Preplavala pomedzi ludi v ulicke. Na tvari mala maly usmev a dival som sa ako sa priblizuje. Sadla si priamo za mna a perifernym pohladom som zachytil, ze sedi otocena smerom k protilahlemu oknu. Ked odisla moja spolusediaca, otocil som sa k tomu oknu aj ja, takze to bolo, ako keby sme sedeli vedla seba. Cely ten cas som mal pocit, ze to vie. Sedeli sme tak patnast minut a vedel som, ze ju neoslovim. S mojou anglictinou by som sa urcite strapnil, ale co ak to nebola anglicanka...

Obaja sme vystupili na konecnej a rozisli sa opacnymi smermi. Este som sa za nou dival, kym nezmizla v realnom zivote prec.