párty

            Opitý dych vychádzajúci z našich útrob rozmazával obzor pred nami, no napriek tomu sme pomaly a najmä s výbornou náladou postupovali smerom dopredu.
„Tomáš, Riškóo,“ ozval sa zrazu ženský hlas, ktorý prerušil naše spevácke dueto.
Zastali sme a zahľadeli sme sa na činžiak, z ktorého bolo počuť prichádzajúce slová.
„Kto je to?“ spýtal som sa potichu Tomáša.
„Kto si?“ zakričal smerom k tmavým múrom a nerozsvieteným oknám.
„Pozrite sa vyššie,“ zakričal hlas.
Zaklonili sme hlavy a z piateho poschodia na nás blikali štyri svetielka horiacich cigariet.
„Kto si?“ zopakoval Tomáš.
„Maťa,“ odpovedal hlas.
Tomáš a ani ja sme v tom momente nevedeli o akú Maťu ide, ale s návrhom, aby sme zašli hore sme obaja súhlasili. Vraj sa koná menšia párty.
            Výťahom sme sa vyviezli na piate poschodie, no už od tretieho sme počuli tlmené beaty, ktoré sa rýchlo menili na hause, ktorému, na rozdiel od Tomáša, veľmi neholdujem. Dvere do bytu boli otvorené a pred nimi aj za nimi sa kopili hŕby topánok.
„Tak tu sa asi zabavíme,“ povedal môj parťák s rozžiareným úsmevom na tvári. Tanečným krokom sa vmiesil do davu a stratil sa z môjho dohľadu. Mne sa hneď vo dverách niekto hodil okolo krku: „Riškóó, teba som nevidela sto rokov!.“ V ústach som mal zrazu jeden jazyk navyše, no dalo sa to vydržať. Asi po pol minúte, keď sa naše hlavy konečne oddelili, som zo vzdialenosti potrebnej na zaostrenie sledoval jej tvár. Pravdepodobne ju nepoznám, aj keď...
„Ani ja som ťa sto rokov nevidel! Si sa úplne zmenila,“ zaklamal som a aby som zvýšil dôveryhodnosť svojich slov, tiež som jej do úst vrazil jazyk. Bola pekná a celkom jej to šlo.
            Nakoniec vysvitlo, že väčšina prítomných sú štvrtáci z nášho bývalého gympla, oslavujúci úspešné zvládnutie písomnej časti maturít. Veľkú časť z nich som poznal a ostatní sa spoznávali veľmi jednoducho.
„Tak na sex drogy a maturu,“ pripil som si už po neviem koľký krát.
„Sex, drogy a matura!“ zopakovali jednohlasne Klaudia a ešte jedna baba, ktorej meno si nepamätám.
„Tridsaťdva párov topánok, zrátala som to, tridsaťdva ľudí je tu,“ zakričala Maťa, šťastná majiteľka bytu, ktorá doletela do obývačky a postavila sa na gauč.
„To chce prííípiiitóók,“ zapišťala z plného hrdla.
Ja s Tomášom sme boli asi jediní, ktorí nedoniesli žiadnu fľašu, takže alkoholu bolo dosť. Dostal som do ruky poldecák a o chvíľu boli všetci natlačení v obývačke. Teda až na tých, ktorí práve grcali alebo súložili.
„Nazdravie! Nazdravie! Nazdravie!“ telá sa lepili na telá a poháre na poháre.
            Na Martinu som si spomenul hneď, ako som ju uvidel. Počas celého gympla sa snaží šplhať po spoločenskom rebríčku, čo najvyššie. Čiže medzi rapperov, diskáčov, zazobancov a ich baby. Mala zvláštne metódy, no postupne si získavala svoje meno a miesto. Takmer všetci vedeli, že robí ten najkvalitnejší orálny sex v celom ročníku a pritom bola stále dostupná širokej verejnosti. Zlaté dievča. Teraz sa jej konečne podarilo dosiahnuť vrchol a ja jej to z celého srdca prajem.
„Keď už tam stojíš, sprav striptííz,“ z davu sa ozval návrh smerujúci priamo k Mati, ktorá z gauča prestúpila na konferenčný stolík, našťastie celkom stabilnej konštrukcie.
„Striptíz, striptíz, striptíz!“ začali skandovať takmer všetci.
Maťa na chvíľu zmeravela, akoby nevedela, čo od nej chcú. Asi jej celkom lichotilo, že všetky oči sa upierajú len a len na ňu. Skandovanie nakoniec prekričala Gwen Stefani a jej Hollandback girl. V tom niekto zhasol veľké svetlo a namiesto neho rozsvietil banícku baterku, ktorou zamieril na Maťku. Tá v intímnom svetle improvizovaného reflektora stratila obavy, tričko, rifle a podprsenku...
„Som ti vravel, že bude zábava,“ povedal Tomáš, ktorý sa objavil vedľa mňa.
Stál som v rohu miestnosti, sledoval som, ako takmer nahá Martina pobehuje medzi ľuďmi a zbiera kusy svojho oblečenia. Musel som uznať, že Tomášov predpoklad sa do bodky naplnil.
„Máš pravdu,“ vykoktal som zo seba.
 „Kto chce bongo, nech sa páči, na balkón!,“  zakričal niekto z kuchyne.
„Nedáme si?,“ spýtal sa Tomáš.
„Dajme, choď sa postaviť do radu, ja sa idem vychcať,“ tľapol som mu po ramene a šiel som do kúpeľne.
            Keď som otvoril dvere, prúd svetla z chodby pretiekol do vane, v ktorej sa vášnivo bozkávali dve slečny. Síce to bolo bez vody a s oblečením, ale aj tak to malo niečo do seba. Zbadali ma a prestali.
„Nenechajte sa rušiť, ja sa len opláchnem,“ povedal som, no nemohol som z nich odtrhnúť oči. Dve baby a ja... Tak po takom niečom túžim celý život. Pri tejto predstave som sa rozhorúčil. Nakoniec som neodolal a spýtal som sa, či by som sa k nim nemohol pridať, no pohľad jednej z nich ma schladil natoľko, že som z kúpeľne vyšiel aj bez opláchnutia.
            V obývačke sa zábava dostávala do ďalšieho štádia. Telá sa vlnili v rytme pomalých stredomorských melódií a zvláštnu atmosféru umocňovalo aj to, že všetci mali na sebe len spodné prádlo. Chytilo ma to za srdce a za penis.
„Už sa ti varí bongo,“ priletel Tomáš ako víchor, práve vo chvíli, keď mi začala vyzliekať tričko Klaudia, ktorá sa doteraz po miestnosti vznášala v nohavičkách a podprsenke úplne sama, ignorovaná ostatnými chalanmi.
 „Hneď som späť,“ povedal som jej a ona na mňa žmurkla krásnymi hnedými očami, ktoré som si na nej všimol hneď po pevných a veľkých prsiach.
Na balkóne som z litrovej fľaše stiahol dym hustejší ako londýnska hmla a rozbehol som sa späť. Zastal som vo dverách obývačky. Chvíľu som sa pozeral, ako sa Klaudia roztápa v Tomášových rukách, ako jej cez podprsenku bozkáva kozy a ako sa jeho chápadlá lepia po celom jej tele. Komu sa zelení, sám sebe škodí. Pomyslel som si. Zvrtol som sa a chcel som odísť do inej miestnosti.
„Tam ani nechoď, jebú sa tam jak králiky. Na posteli, na zemi, všade,“ zastavil ma nejaký chalan na chodbe.
Nakoniec som zakotvil v kuchyni. Vo dverách som sa objavil práve vo chvíli, keď mojim smerom ukázalo hrdlo fľaše točiace sa na stole.
„Neviem kto si, ale musíš mi dať pusu,“ povedala celkom pekná slečna, aj keď ilúzie o jej skutočnej kráse si nerobím. Dôležitý je okamih, ktorý práve prežívame. Spomenul som si na niekoho múdru vetu.
„Tak fajn,“ neprotestoval som.
Prešiel som k nej a postavil som sa za stoličku, na ktorej sedela. Dlaňou som jej zaklonil hlavu a prisal som sa na jej ústa. V ďalšom štádiu hry som sa dozvedel, čo je to bodyshot a  hneď som si to párkrát vyskúšal.
„A kto bude mať bodyshot s Mirkou?,“ dramatizoval týpek sediaci oproti mne, zatiaľ, čo ja som hypnotizoval fľašu, aby ukázala na mňa. Nenápadne som sa nakláňal k stolu, aby som zabral, čo najviac priestoru.
„Rišoo, ty máš dneska šťastie!,“ povedal týpek, keď fľaša opäť namierila na mňa.
Mirka si ľahla na stôl, do pupku jej nasypali trochu soli a v ústach držala kúsok citrónu.
„Hm, došla tequila,“ povedal niekto, čo ma dosť sklamalo.
„Tak mi nalejte hento!,“ nedal som sa odradiť a ukázal som na nedopitú fľašu bez etikety položenú na kredenci.
Týpek neváhal a nalial mi do pohárika. Exol som, aj keď som vôbec netušil, čo to mohlo byť. Blažilo ma najmä prevedenie a bonus v podobe bozku od Mirky.
„Nejdeš sa niekam schovať?,“ pošepol som jej do uška, keď sa naše pery oddelili.
Usmiala sa, vstala, chytila ma ruku a viedla ma do izby, v ktorej to voňalo súložou. Z gauča a z postele sa ozývali tiché tlmené stony a náznaky vŕzgania strún, no všade bola úplná tma. Zakopol som o deku, ktorá bola rozložená na koberci. Ľahli sme si vedľa seba. Mirka priamočiaro zaútočila na zips mojich riflí a ja s rovnakou intenzitou na háčik jej podprsenky. Zrazu však prestala, otočila sa ku mne chrbtom a začala podivne a hlasno dýchať.
„Mne je asi zle,“ povedala a o chvíľu už bežala s rukou na ústach preč z Maťkinej detskej izby.
„Hm, tak nič,“ povedal som len tak pre seba, zapol som si rifle a asi som na chvíľu zaspal.
            Keď som sa zobudil, spali okolo mňa ďalší ľudia. Prešiel som do obývačky, kde pár vytrvalcov sledovalo porno. V kuchyni sedeli štyri dievčatá. Lakte mali zapichnuté do stola a v dlaniach držali svoje uplakané tváre. Chvíľu som na ne mlčky hľadel. Nakoniec som usúdil, že je najvyšší čas opustiť bojisko. Pohľadal som tenisky a zabuchol som dvere za divočinou dnešnej noci.
„Čau,“ povedala slečna sediaca na schodoch.
„Čau,“ odpovedal som bez toho aby som sa otočil a privolal som výťah.
„Ideš domov?,“ spýtala sa.
„Idem.“
„Smer Necpaly?“
„Nové mesto.“
„Tak to mám po ceste. Ťa môžem odkopnúť,“ povedala.
Neodpovedal som, no celkom ma to potešilo. Nastúpili sme do výťahu. Bola to ďalšia pekná a neznáma, aj keď v tomto prípade by som dal krk nato, že pekná bola skutočne. Najmä zadok a pery.
„Som ťa dnes vôbec nevidel. S kým si tam bola?“ spýtal som sa, keď sme vyšli na ulicu.
„S Klaudiou, ale prakticky som celý večer sedela na schodoch.“
„Klaudia plače v kuchyni.“
„Viem, vyspala sa s nejakým Tomášom, ktorý hneď potom zdrhol domov a nakoniec si dokonca spomenula na svojho chalana. Sprostá krava.“
„A tie ďalšie, čo tam revú?“
„Tie asi len súcitia,“ povedala bez väčšiho záujmu.
„Ty nesúcitíš?“
„Aj hej, ale už ich tam je dosť.. ,“ mávla rukou.
Cez havranie vlasy, ktoré jej každú chvíľu padali do tváre, som občas zazrel jej tmavé oči, v ktorých sa miesila úprimnosť s únavou. Vyzerala trochu vážnejšie, trochu zodpovednejšie a oveľa kultivovanejšie ako všetky tie, čo som dnes videl. A k tomu ten krásny zadok... Dosť ma zaujímalo, či ideme spolu domov len náhodou alebo na mňa číhala. Práve, keď som sa jej to chcel spýtať, začala hovoriť o tom, že ju mrzí aká je väčšina jej kamošov. Vraj všetko, čo robia je skazené, trápne a úbohé.
„Len chľast, fet, drogy, sex. Rozumieš tomu? Mne je z toho zle!“ obrátila sa na mňa a čakala, že ju podporím a pochopím.
„Nemám rád ľudí, v ktorých je viac alkoholu ako zábran,“ zacitoval som automaticky vetu z jednej knihy a dúfal som, že iróniu v hlase nepostrehne.
„Si fajn chalan,“ povedala.
„To nie,“ ohradil som sa. „Kedysi som tiež taký býval. Ale je pravda, že teraz sa zato skôr hanbím,“ povedali moje ústa celkom vážnym hlasom a hlava rozmýšľala nad tým či som normálny.
„To je v pohode, hlavne, že si z toho vyrástol. Aspoň to máš za sebou a vieš, o čom hovorím,“ povzbudila ma.
„Presne tak. Si predstav, že by sme si teraz, päť minút po našom zoznámení bežali niekde zasúložiť,“ pokrútil som hlavou nad bizarnosťou tohto nápadu, no v skutočnosti by som ju bol ochotný pretiahnuť aj skôr.
 „No a to sa teraz bežne deje!,“ prevrátila očami.
            Spočiatku som myslel, že si robí srandu, no neskôr sa ukázalo, že to s etiketou a morálnym kódexom myslí vážne. Celkom som sa na jej nevinnosti bavil, aj keď ma mrzelo, že z tohto obláčika asi nezaprší. A možno je panna a jej názory sa rozplynú  spolu s prvým sexom... Chcel som zistiť, čo je vo veci, a preto som nakoniec domov odprevadil ja ju.
„Nevieš, kde všade na teba môže číhať nejaký uchýl,“ povedal som.
„To áno! Ešte, že som stretla teba!“ zasmiala sa a na chvíľu sa svojim ramenom oprela o moje.
Pred jej vchodom som dostal bozk na líce a telefónne číslo. Vraj by sme niekedy spolu mohli skočiť na čaj.
„Už sa neviem dočkať...,“ odpovedal som, no pri predstave, koľko čaju by som musel vypiť, aby som dostal to, čo chcem, ma trochu zamrazilo...
            Dnes to už asi nevyriešim, skonštatoval som pri pohľade na jej zadok strácajúci sa za presklenými vchodovými dverami a šiel som sa domov vyspať.