Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seHrdzava kotva
28. 07. 2006
4
0
2857
Autor
rudko
Pádlo bolo každou sekundou ťažšie a neodbytný pocit bezmocnosti ho vháňal do šialenstva.
Mravce na brehu pobehovali všetkými smermi, začínali sa hýbať a zastavovali spolu. Vyzerajú zmätene.
Našťastie sa slnko posunulo a ja sediac na lavičke vidím ich všetkých - húf lodiek. Tam - naspäť - tam .......
Mravce nemajú loďky. Mark Twain - klub rybárov, priateľov a ochrancov prírody? Veľká hrdzavá kotva naboku. Dva psy štekajú do rytmu.
Vydrž, o chvíľu je koniec. Zdvíha sa vietor, na vode sú stále väčšie vlny. Snaží sa, aj keď tieto kajaky sú potvorstvo. Tiež poznám ten pocit nemohúcnosti, strachu že padnem do vody a budem klesať až na dno a odtiaľ pozorovať potápajúcu sa loď. Potom tisíc rozžeravených ihličiek zabodávajúcich sa mi do tela a nechcem vyplávať nahor. Zostanem tam, postupne prepláva okolo kapor ktorý sa snaží niečo povedať. Ukecané sú, je pred zimou. Ďalej vodná raisa sa zmení na chobotnicu, prilepí sa mi na tvár a zobudím sa ako sa všetko okolo mihá. Ja len nehybne sedím.
Vedel som to - prevrátil sa - s jedným hlasitým šplechom - ostatní okolo - smejú sa - nevedia, že nevie plávať - po istej chvíli - odchádzajú. Až na jedného - ten ťahá jeho ľoď ku brehu -vysadá zo svojej ........ - tá druhá ma krajšiu farbu - .........
Mravce na brehu pobehovali všetkými smermi, začínali sa hýbať a zastavovali spolu. Vyzerajú zmätene.
Našťastie sa slnko posunulo a ja sediac na lavičke vidím ich všetkých - húf lodiek. Tam - naspäť - tam .......
Mravce nemajú loďky. Mark Twain - klub rybárov, priateľov a ochrancov prírody? Veľká hrdzavá kotva naboku. Dva psy štekajú do rytmu.
Vydrž, o chvíľu je koniec. Zdvíha sa vietor, na vode sú stále väčšie vlny. Snaží sa, aj keď tieto kajaky sú potvorstvo. Tiež poznám ten pocit nemohúcnosti, strachu že padnem do vody a budem klesať až na dno a odtiaľ pozorovať potápajúcu sa loď. Potom tisíc rozžeravených ihličiek zabodávajúcich sa mi do tela a nechcem vyplávať nahor. Zostanem tam, postupne prepláva okolo kapor ktorý sa snaží niečo povedať. Ukecané sú, je pred zimou. Ďalej vodná raisa sa zmení na chobotnicu, prilepí sa mi na tvár a zobudím sa ako sa všetko okolo mihá. Ja len nehybne sedím.
Vedel som to - prevrátil sa - s jedným hlasitým šplechom - ostatní okolo - smejú sa - nevedia, že nevie plávať - po istej chvíli - odchádzajú. Až na jedného - ten ťahá jeho ľoď ku brehu -vysadá zo svojej ........ - tá druhá ma krajšiu farbu - .........
dobrá:-)))
jednou jako malá jsem s tátou jela na rybník krmit kapry...dívala jsem se do vody a ze dna vyrůstaly dlouhé vodní řasy, tak jsem je chytla rukou...a jak se loďka pohla z místa, překulila jsem se za nimi do vody...padala jsem tím zeleným pralesem s otevřenýma očima, dodnes si to pamatuju...:-))
...taťka se otočil a já v loďce nebyla...neuměla jsem plavat, zrovna jsem akorát pomalu dopadla na dno (mělké), ani jsem nestihla mít strach...tak mě našel a vytáhnul ven:-)))
nevím co to je ambicie ale já nemám ani peníze :))). musím pádit se opít...ahoj.
rad som..., aj ked mozno k tomu dorobim takku extended verziu, toto je skor nieco ako scenar...
Aššurballit
29. 07. 2006
jasne, dik, neviem mravce tam boli tak pre prirovnanie a napadlo ma to vtedy prave, ta neosobnost je tam tak trochu vytvorena tym nahustenim textu... a tak... ale vtierave?... to som nechcel... posnazim sa na buduce
příliš mnoho oúplétaček kolem mravenců.. nuceně umělecké.. neosobní.. vtíravé..
..promiň, stála jsi o hlubší kritiku.
noo, pôvodne to mali byť len posledne dva riadky... ale chcelo to nejaky uvod, ktory sa velmi nevydaril, ale som rad ze sa pacilo