míny

míny

***

vznášam sa vo víre

divokého tanca

vťahuje ma do nebotyčných

výšin kde stretám

bezduché básne

tvrdých melancholikov

komentujúcich

ťažké rána existencie

***

vhodený do rieky

plávam

ani neviem kam

mlieko a hemoglobín

zmiešané v jednom tele

krv steká

ako vosk sviečkou

***

v baniach snov

ktoré sú bez pamäti

stáčam horké pivo

na spláchnutie

usadenín v pľúcach

diaľka

ty nekonečná

zamyslená

utkaná z dotyku slnka

chcem tvojim čulým slovám

načúvať

prechádzať štôlňami

a veriť že život je len jeden

netrápiť sa zlou ventiláciou

len si vyladiť svoj svet

do virtuozity

***

asi čakám od života veľa

čítať básne

v nadymených krčmách

a spíjať sa do nemoty

krásou

nevšedných miest

dotýkať sa živých ľudí

čírych

ako krištále

ľadovej kráľovnej

chytám do rúk červené plachty

hviezdneho korábu

aby mi slnečný vietor

vysušil slzy