Vďaka Prométeovi

Hluchý svet vyzváňa obsadzovacím tónom obhorený papierik upečený nad ohňom spomienok zívajúcich dní čo to tak rýchle všetko zbehlo život a smrť teplé žriedlo keď nehy sa menia na hriechy a dni už nie sú tým farebným kaleidoskopom zvíjajúcim sa v rýchle miznúcom čase kamienok v prstienku ten osadený do kovu na pamiatku Prométea na pamiatku nás keď sme ešte stáli nahí pri múroch veselých smútkov aby nás oheň prečistil v plameňoch dohasínajúcich citov ktoré zasvietia z posledných síl najkrajším svetlom lásky keď poznaním nezískame vieru ale vierou poznanie vchádzajúc do dverí domu na vrholcoch hôr kde nás príjme ten ku ktorému ideme a snažíme sa čo najrýchlejšie utekať aby nás tak nebolel každodenný deň

---