Boh versus Satan

Dvíham oči k nebu, hádam po stý krát,

no zbytočne, veď neprestajne prší.

Viem, že sú to jeho slzy-slzy ľútosti,

sleduje ma, a už nie len tuší.

Opačným smerom kráčam, v ústrety zlu,

a rýchlo klesám po tých schodoch strmých.

On teda prehráva priamo v mojom vnútri-

nevadí, veď nebudem z tých prvých.

Občas sa zastavím-cítim tu zápach.

Zápach krvi, smrti a bolesti.

Zažmurkám hore do svetla, váhajúc,

či si nevyberiem radšej cestu radosti.

A On ma vábi, v svojej plnej kráse,

ale ja necítim jeho večnú lásku.

Možno raz objavím tie stratené hviezdy,

možno raz zložím tú čiernu masku.