Starec

Došuchtal ku mne a klesol na lavičku,

do nosa udrel mi starecký pach.

Oči sa nám stretli v dlhom pohľade,

v tých jeho vodnatých zračil sa strach.

Tvár ako jablko, čo týždeň už čaká,

kým nájde sa niekto, čo ho zodvihne

Sedíme pri sebe ako dva kontrasty,

no starec už toho zrejme veľa nestihne.

Vytiahol si marsky z tvídového saka

a pomaly vychutnával ticho tejto štvrti,

pokiaľ ja som smutne rozmýšľala

o jeho azda blížiacej sa smrti.

Opatrne vstal a usmial sa na mňa,

jediný zub vykukol mu z pusy.

A potom odkráčal k blízkemu mostu-

povedal mi len, že „už musí".