Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte senázov až na koniec
22. 04. 2001
3
0
799
Autor
dreee
takže som tu
otváram koncert
alebo len dýcham smolu?
keď človek pocíti lásku
pocíti strach žitia
vytaji zlom duše
a padne do prachu
ja som sa zmietal medzi dobrom
zmietal som sa medzi zlom
a keď som pocítil úľavu
nerozkvitol vo mne žiadny strom
stale len padám a letim späť
ilúzia je vlhká
v duši nám rozkvitol plesnivy kvet
a svet?
svet ťa len bodá
Myslím, že by si sa mal rozhodnúť, či budeš písať diakritiku alebo nie - plesnivy kvet a svet ťa len bodáááááá.
a tak, ak nechceme zostať životom pobodaní naučíme sa vyzbrojovať štítmi ľahostajnosti
- som rád, že v Pásmackej galaxii objavujem ďalšieho slovensky píšuceho autora. Zrentgenujem si ťa!
Moc líbí. Poslední sloka přesně vystihuje i mé časté pocity. Moc hezky napsané. Dávám TIP.
u tejto básne som si spomenul na NOS-ku, keď Moki vravel, že na základe zla poznávame dobro a na základe dobra poznávame zlo. je jasné, že jedno bez druhého nemože existovať. ja mám rád utrpenie (nie som však človek, ktorý by sa každý deň naťahoval na škripec) v tom zmysle, že z každého zla plynie akési morálne víťazstvo. je to dosť v pohode ... občas je dobré si oddýchnuť od toho "utrpenia" a prečítať si čosi takéto ...
Diky igyn od teba je to dost osobné. Ale myslim že si to pochopil ako vždy. :o))