Kto druhému jamu kope, ten sa smeje najlepšie

Dávno, pradávno, keď snežilo v pekle a ľudia ešte verili nebankovým subjektom, stal sa a možno aj nestal príbeh, ktorý vám teraz vyrozprávam. Prajem príjemnú zábavu, milý náročný divák!

            Je nádherná, horúca, slnečná noc na Silvestra v piatok trinásteho, už je jedno ktorého roku. Nachádzame sa na významnej stredovekej univerzite tretieho veku v Dolnom Lieskove – obrovskej kope šutrov a detských kostí vymodelovanej do okázalej stavby s pôdorysom asi 10  metrov štvorcových, len s veľkou dávkou nadhľadu pripomínajúcej budovu.

Na spomínanej Dolný Lieskov Academy University College of Saint Ševoslav študujú všetci traja obyvatelia tohto významného prístavného mesta, ležiaceho na asi 20  metrov dlhom potôčiku, ktorý siaha z jedného konca mesta na druhý. Za základné vyučovacie predmety tu jediný zvrchovaný panovník jeho veličenstvo svätý Ševoslav I. „Len On“ Najväčší Augustus uzákonil literatúru a históriu výlučne zamerané na svoju osobu.

Tieto predmety tu už vyše 200 rokov vyučuje sebou uznávaná 28-ročná pani profesorka Martina L., ktorej celé meno, bohužiaľ, nemôžeme uviesť, pretože je momentálne vyšetrovaná v súvislosti s niekoľkými citlivými medializovanými kauzami ako napríklad Jukos, Transpetrol, BMG Invest či Kyselinári. Taktiež za zločiny týkajúce sa týrania detí, zvierat a Rómov, súvisiace s pedofíliou, zoofíliou a nekrofíliou. Ďalej za sadizmus, genocídu, propagáciu rasizmu a komunistického nacizmu, za čarodejníctvo, znesvätenie kríža, vraždu Johna Lennona, použitie chemických zbraní, veľký masaker v kuríne, Karibskú krízu, Armagedon, exhibicionizmus a niekoľko ďalších zločinov proti ľudskosti. V súvislosti s týmito zločinmi sa už našli tisíce usvedčujúcich dôkazov a ďalšie stovky sa ešte zhromažďujú. Všetky dôkazy by mali byť do desiatich dní prevezené na pitvu.

            Ale späť k príbehu. Ševoslav čaká na univerzite, pretože dnes sa má uskutočniť toľko očakávané pomaturitné stretnutie jeho triedy. Nezišlo sa ich tu veľa, keďže všetci jeho múdrejší spolužiaci už počas štúdia kdesi záhadne zmizli. A tak sedí Ševoslav v triede sám so svojím háremom.

Vtom do triedy vojde Martina L. Ako prechádza cez vchod vyzdobený lebkami veveričiek – prirodzených nepriateľov všetkých Lieskovčanov – príjemným a vľúdnym hlasom zareve: „Vztyyyyyyk!“ Za rachotu praskajúcich žiaroviek a rozbíjajúcich sa okien sa Ševoslav postaví a na znak uvítania vztýči pravicu vysoko do vzduchu.

„Vitajte u nás,“ chopí sa iniciatívy. „Ponúknem vám niečo? Taxík? Bričku? Alebo metlu?“ Profesorka  naňho vrhne prísny pohľad a silno trhne motúzikom, na ktorom si vedie svojho miláčika – juhoamerického aligátora ľudožrúta. Len si predstavte ten hrôzostrašný pohľad. Tie veľké žlté, vražedné oči, tú obrovskú papuľu s ostrými tesákmi, tú otrasnú, hrubú zelenú kožu. A to ešte nechcite, aby som vám opisoval toho krokodíla!

V tom momente začne celý 44-členný hárem hmkať budhistickú meditačnú melódiu, známu tiež pod názvom Ahm.

Koniec prvej časti. Chcel by som pozdraviť mamu, otca a všetkých čo ma poznajú a držia mi palce. Uvidíme sa po reklame.