PITCHE (šecko je náhodné)

I.

Internátna izba. Ženské sedia na posteliach vedľa seba a bavia sa. Bla bla bla. Blé. Sú to strašné ženské. Vykrikujú o dušu a o život, takže ich počujú úplne všetci na svete. Internátna izba je súčasťou trojizbového internátneho bytu. ZINA sedí v úplne inej izbe toho istého bytu. Ženské počuje cez tenkú internátnu stenu. Nechce ich počúvať a predsa ich počuje. Ženské hučia ako dinosaury. ZINA sa ich pokúšala prehlušiť vypeckovanou hudbou, ale madam vychovávateľka jej odobrala prehrávač, lebo hučal ako dinosaur. Spolubývajúce jej nikdy neodoberie, napriek tomu, že hučia ako dinosaury po celý čas ich spoločného bývania. V izbe, v ktorej sedia ženské, konkrétne SOŇA, KATA, DANA, ALENA a AŇA, zvoní telefón. Melódia, že frístajla, mimochodom hit z roku neviem, ale aj tak dosť trápny, prezrádza, že ide o SONIN telefón.

SOŇA: (pozrie sa na displej) Bóže, volá mi ten debil.

Ženské sa zachichocú, že chi chi.

SOŇA: (stlačí zelené tlačítko, čiže zdvihne) Áno, miláčik?

SOŇA: (telefonuje asi päť miliónov rokov a trepe úplné blbosti)

Ženské sa občas zachichocú, že chi chi, na tom, aká je SOŇA úžasne vtipná a neodolateľná. ZINU, ktorá všetko počúva cez tú blbú tenkú internátnu stenu, ide poraziť.

ZINA: (si myslí) Ach bože, pomôž.

*Na tomto mieste si dovoľujem zasiahnuť do textu a vysvetliť, prečo sa pri ostatných postavách v tomto texte nikdy nevyskytne zátvorka: “myslí si“. Je to preto, že ostatné postavy v tomto texte nemyslia. Koniec poznámky.*

SOŇA: (končí svoj rozsiahly a nudný telefonát s mužom svojho života)

            Júj, ľúbim ťa. Maj sa, zlatíčko.

SOŇA: (stlačí červené tlačítko, čím akože zloží a otočí sa na ostatné ženské)

             To je ale kokot.