Starosť pána prezidenta

Pán prezident je už týždeň smutný. Trápi sa i pani prezidentová, lebo vie, že starosť pána prezidenta je i starosťou celého štátu.
   - Problémy v prezidentovaní? – pýta sa svojho manžela.
   Pán prezident len nevrlo odvrkne: - To je moja starosť.
   - Ale tvoje preferencie klesajú. Ľudia vidia, že ťa niečo trápi a prestávaš sa im páčiť. V budúcich voľbách by si nemusel vyhrať.
   - Tak to je vážne! Prečo mi o tom doteraz nikto nič nepovedal?!
   - Mysleli sme si, že si ustarostený kvôli práci, a tak sme ťa nechceli zaťažovať ešte aj s klesajúcou obľúbenosťou.
   - To aby som svoj problém vyriešil! – zvolá pán prezident a ráznym slovom vstupuje do boja.
 

* * *

 K pánovi prezidentovi prichádza doktor. Pán prezident sa uisťuje, že ich nikto nesleduje, že sú sami a potom vychádza na povrch jeho problém.
   - Pán doktor, musíte mi pomôcť.
   - To by som rád.
   - Ale o tom, čo sa tu stane, nesmiete nikomu povedať.
   - Spoľahnite sa, pán prezident.
   - Ide o moje fúzy. Chcem si vypestovať mustáž, aspoň takú peknú ako má Robo Kazík, alebo Nietzsche, ale fúzy mi rastú pomaly a riedko. Dokážete mi, prosím, pomôcť?
 

* * *

O rok má pán prezident prejav. Je to však už po ďalších vyhratých voľbách. Snímajú ho kamery, v televíziách ho sledujú davy ľudí a on reční: - Moje znovuzvolenie je pre mňa vecou veľkej cti a je zároveň dôkazom, že som si plnil svoju úlohu dobre a svedomite, že som pracoval v prospech celého štátu...
   Ale to len tak hovorí. Korene svojho úspechu vidí úplne inde...
   Nenápadne si pohladí hustý, prebujnený knierok.