Dar

Ľudia si privyknú k hocčomu veru

a kde vlastne berú túto odolnosť.

Ako sme prišli k takému daru,

nemáme páru, no máme voľnosť.

To, že si každý smie vybrať cestu

ku svojmu miestu a celkom slobodne.

Je v tom aj milosť, aj rizika mnoho,

že zídeme z toho, kam chceli sme pôvodne.

A keď sa stane, čo nechápe myseľ,

to nedáva zmysel, že nie je to sen.

Ráno nás väzní tak ako vždycky,

znie to pateticky ako daždivý deň.

Snáď kvapne nám milosť

od Toho hore.

Pre našu hnilosť

sú červené zore.

Každý sa bráni, veď priznať si…kdeže!

Pudmi sa chráni a pred láskou mreže.

Tajomný svet sa prekrýva s naším

a, že neplaším- je veriť treba.

Veď nik nevie dopredu, čo sa stane,

iba Ty Pane, čo sídlo máš z neba.

Maličké svetielko v tme sa zjaví,

smelo nás zdraví a vyzýva k činu.

Ten kto ho zbadá, ešte má šancu

a dôvod k tancu, keď hľadá vinu.

To či ju nájde a v čom vlastne väzí,

snáď nezláme väzy svojej pomoci.

Takto to začína a zem sa furt točí,

slzy schnú z očí a deň žije z noci.

                Snáď kvapne nám milosť

od Toho hore.

Pre našu hnilosť

sú červené zore.

Každý sa bráni, veď priznať si…kdeže!

Pudmi sa chráni a pred láskou mreže.