Sedemnástka

Pramienok trvalej spadnutý do čela

a jemné líčidlá.

Zbláznená do slnka, túla sa bez cieľa.

Dažďová princezná.

Navonok veselá, a predsa vo vnútri,

trhlinka na duši.

No ona, pochabá,

ešte ju netuší.

Po nociach snaží sa

nájsť svoj tieň v uliciach,

Z dlane si vyčítať,

či slzy na lícach nie sú

len „do vetra“,

či nie sú prislané...

Schúlená do seba celkom sa poplieta.

Bojí sa pohľadu do očí horiacich.

Zámok už vyhorel,

na prach sa obrátil...

A kľúčik od srdca?

Čo ak ho nevráti?