stáva sa...
nelipnem na tom,
že je slnko žlté
prach spotom
apár mincí pre žobráka
povedz mi, že...
máš obohraté rána
keď sa ponáram do
mliečnych zubov
vtvojom kriku
nepriznaný
asi ťa nikdy nepriznám
hoci už týždne
raňajkujem tvoje bozky
zamlčím
Once...
Raz .
by som ti chcela trochu chýbať
ráno avečer
(aešte keď dýchaš)
aj to sa stáva...
bývajú také náhody
niekto ťa niekam pohodí
ty zatneš päste, nestonáš
za trochu gýču –
... zdalo sa mi...
mal si líca ružové
ako zápalka
pred bodnutím
dažďa
v šeleste krídel príde jar
to možno len dážď
mi klope do duše
aozýva sa
ako vodopád
blúznenie
bútľavé spomienky
od niekiaľ nikam
kráčam
vpološere jasne vidím
viem...
že sny sú krádežami
podvedomia
výlety do mysle
čo prinášajú rozpačité konce
srdcovo-cievne pojašenia
bola tou
stričkom
opuchnutým
na tých správnych miestach
nuda v bar(m)e
hrá jahodové blues
na štvrtom schode
do pivnice
najlepšie sa to ozýva
P.S.
vlastne sa len tak snažím zapadnúť
nejak inak než prachom na polici
nachýchnuť sa avdýchnuť
čo to dá
Polámané horizonty
Skladáš si svet
do hrstí
plných čiar
(prerušované zostali
Láska v gypse
viem iste
mám zlomeninu citu
odkedy ťa poznám
miesto, kde mi žľazy
padá lístie a stínajú sa hlavy
niektorých zločincov
si navždy chceme pamätať
takých čo vykrádajú
našu ľudskú podstatu
guľaté popadali zo stromu
vkošíku zo slamy
tak za dve hrste
červených líc
včižmách
O labutích krídlach, čo zatienili svet
zostala tma
neónová lampa celá nesvoja
hanbila sa žmurkať na milencov
kameloti neprišli do práce
Motorky a chlap(c)i neplačú
Volali ťa Vietor.
Brázdil si ulice
amestá,
nechával za sebou
Dýcham za dvoch
Len tak ťa budem čítať
kým sa úplne neutopíš
vmojich očiach.
Rozprávkovo naladená
Živelne svoja
Som ani trochu tvoja
abudem ešte dlho
ak sa neposnažíš.
Mal by si počúvať VIETOR
Leto ti pristane (a modrá tiež)
Kúpili sme si slnečník -
modrý, aby ladil
k tvojmu tričku,
mojim očiam,
Uspávanka pre Barborku
na vankúš ukladám
blonďavé kučery
arúčky čo ma objímali
tak silno až
Odkaz Amorovi
Pre hriešne myšlienky
vzdávam sa viery v teba.
Si môj strážny anjel
a smeješ sa mi
Svitanie? ...nie
na brehu schúlená
uspávam hviezdy
anočným lampám
fúkam tmu do vlasov
Cudzinec v mojom tele
Prázdnota duší.
Kto koho zranil
akto je za čo vinný.
Údery slov aočí.
Keď slová bolia
povedal vďaka
srdce zanechal zmätené
bol to len tieň
kvapka, ktorá vyschne
Plač v cirkuse
Zostal ti len kostým šaša,
nad ktorým každý zaplače
azáplata na šapitó.
Vie, že viac ako prázdno maringotky
Vážky nemilujú navždy
nechal si mi trochu vzduchu
vzápalkovej škatuľke
ľúbim
až ma pália lýtka
ako jej ušla životná šanca
mala ebenovú pleť
aruky tak na 10 bozkov
pri pozdrave
dve minúty pred úsmevom
Vzdych dažďa
Dnes spadli kvapky dolu hrotmi
všetky si doráňali kolená.
Sdobrým úmyslom som ich pofúkala
aony
spievaj ma
som melódia,
ktorú nestratíš
možno až príliš zamotaná vnotovej osnove
odomykáš ma husľovým kľúčom
Mame
Mal hviezdne dotyky
Bozky od anjela,
vktorého objatí učil sa umierať
na lásku každý deň
Sedemnástka
Pramienok trvalej spadnutý do čela
ajemné líčidlá.
Zbláznená do slnka, túla sa bez cieľa.
Dažďová princezná.
nezmestíš sa mi na paletu
ruka vruke
spočítame čiary života
nadýchnem sa ťa
intenzívne
odhoď ma
nie som kocka, sktorou vyhráš
nenamažeš ma na chlieb
neutopíš vmláke
kľudne ti poviem
skrotenie dobrej ženy
taká, čo pripraví večeru
aj keď sú tri ráno
nežná a chápavá
nepýta ovládač od telky
Pamätáš na Saharu?
Vietor znej pričaroval
ružový sneh na štíty Tatier
amy sme stavali barchany
zatiaľ čo nám bosé nohy lízal mach
Júnová melodráma
Naordinujem vám zopár rýmov
nech tradície prežijú
aj mrakodrapy
akútny zásah imbecilov
pretože lastovičky spievajú falošne
striasam zkonárov
inoväte leta
spotené kvapky
spomínajúce
Chlapec a nuda
na nohe mi sedí chvíľa
(asi osemnásta vporadí)
hľadí na mňa
tupo
Čerešňové precitnutie
Včera si ma ani netušil
adnes mi píšeš básne
amoja izba dýcha orgovánom
čo si otrhal susede
poďme sa tváriť, že zajtra nebude
pospletáme
vrkoče
zo slnečných lúčov
mandolínky nakŕmime zemiakmi
Stopy zvuku
zajtra sa narodí melódia
keď budeš dostatočne bez nápadov
ukradne ti kus podvedomia
azapíska ti na mozog
ešte ťa nevyslovím
možno sa len zdáš
vpološere pocitov
iná ako ostatné
vymyslím ťa
Otváram oči ránu
Mám opäť možnosť
utopiť sa do pohody
keď už jablone odkvitli
Pošlem ti v obálke
Sonet o kvapke rosy
len vylisujem zopár fialiek
anevädze zočí starej mamy
(vždy sa na mňa nevädzili opité dúhou)
pozbieram dierky z klarinetu
Možno on
Zabudnutý vkaraváne skrachovaných poetov,
majster slova nepochopených,
útočník brániaci česť zbabelcov
otvoril dlaň,
labute nekvitnú ako pávy
nemusím byť farebná
kľudne ma ľúb čierno-bielu
vprapodivnej mozaike
v bermudskom trojuholníku
Klišé?
Si pre mňa veľký otáznik.
Či máš ma rád. Či mám ťa rada.
Ponúkol Eve jablko had,alebo Eva ponúkla hada.
(Asi)milovanie
Obávam sa
napriek tomuže si prázdny
tlie v tebe kus človečiny
Aj keď sa v mojej studniobčas topíš