Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seVzducholoď
16. 08. 2007
9
14
1882
Autor
sophieJ
Dnes je opäť ten večer,
keď zhasnem svetlá a zapálim si cigaretu
a ako tá izbová rastlina
visím z okna
hľadiac na vonkajší pohyblivý svet,
kým vnútri zastal čas.
A kým si lížem rany,
rozmýšľam,
koľko modrín máš schovaných pod tričkom ty.
Zatváram oči
a zrazu som dievča v poli
a moje žitie je vzducholoď,
čo pláva oblohou a mizne za mrakmi
a ja-ešte vždy mizerná herečka-
iba v nevďačnej roly diváka na brehu
sledujem ako sa potápa v čierňave.
Rukami trhám pupočnú šnúru,
ktorou je Mesiac spútaný so Zemou,
a ako námesačný kovboj snažím sa
skrotiť svoj život
a pritiahnuť si ho na dosah
ovládateľného bdenia.
V hlave počujem tvoj hlas:
„Je jednoduchšie nekvitnúť,
a nekonečne čakať na lepšie svelo.
Tak to robíš vždy, keď ti je smutno.“
14 názorů
very gut one:) mozno by ti stacilo laso a poriadne zatiahnut, ty deva z tatranskej prerie:)***
jo tak minule som liezol v tatrach a tiez som skoro v mlhe zabludil ... nenapadne .)