Paniam kuchárkam

na zemi sú tvoje hviezdy požičal som si z histórie lebo tento citát ma hladil od detstva po fantázii od toho času čo som sa plietol popod nohy tetám kuchárkam v školskej jedálni ba pustili ma aj do kuchyne k tým obrovským varným hrncom do ktorých ak by som spadol uvaril by som sa v polievke celý medzi nimi som si púšťal vláčik na kľúčik a hrnce boli mojimi tunelmi nemyslel som na život dospelých bol som vo vlastnom hračkárskom raji trvalo to roky takmer celý život kým som si spomenul na tie všetky ženy tam za okienkami ktoré mi varili dobroty nad ktorými som často ohŕňal neodôvodnene nos na všetky bezmenné tváre tváriace sa že všetko je len automatika podávanie vydávanie umývanie a najmä varenie v kotloch od rána do úmoru hoci v tom bola láska ako keď som na vojenskom cvičení v pralese čiernobalockých hôr kam nás v noci chodievali vyžierať do poľnej kuchyne medvede vbehol do proviantného stanu ukradnúť si kúsok chleba navyše a holými rukami sme chytali v potoku hlavátky čo by som dal vtedy za tie pomyje zo školskej či závodnej jedálne ktoré vynášali po našich obedných nájazdoch nás stravníkov v meste zablúdených škŕkajúcich hladných brušných orchestrov a ja som ten koncert pokrievok varešiek tanierov lyžičiek nevnímal šiel mimo zorný uhol môjho záujmu neoprávnene a tupo ako večne sa opakujúce koleso na voze óda na hladné chce sa mi povedať len krátke ďakujem panie bielych záster a čepcov nad parami všedných dní

---