Ako si

ideš a ja sa prepadávam do pekla všetky & horúce pramene mi oblievajú spomienky obarené vo vriacom kotly ideš! opätky ti klopkajú do môjho srdca vryté červené slzy sú mi najkrajšími drahokamami bežíš! bubnuješ mi na dušu a ja? ja rezonujem v tichu nedorozumení stojíš! plačem nad sebou nechce sa mi štverať na vrcholy keď doliny sú zatiahnuté trieskaš! blesky križujú dúhovky tvojich očí a ja si stále myslím že aj po dvadsiatich rokoch ťa môžem milovať kričíš! od rána do noci sa prehadzujem v perine zabudnutia aby mi neunikol žiaden hlások si! tak málo stačí na ceste sa krčia žaby mojich nôh blúdiš... a ja a ja ti neviem ukázať kade ísť zúriš... aby som pochopil zmysel slov že je lepšie ak som vyvetral len sám horíš... hladím rozžiarenú tvár zmoknutými rukami hľadám zmysel vlastných slov sedíš... tam kde by som chcel byť pochovaný na dlhé veky v zabudnutí zostávaš... so sivými vlasmi stretávam Boha vychádzajúceho z truhly hrobu bohatneš... kým ja som schudobnel všetkými hláskami bolesti

---