Keby sme sa nevideli

Keď budeme dlho vo svojich svetoch

zistíme koľko času opäť ubehlo.

Budeš si stavať sochy z kameňov,

hladať symboly

a spať na matracoch s dvoma

spacákmi.

Ja budem chodiť svojimi ulicami,

objavovať ľudské životy

a myslieť si, že to všetko nemusí

nikam dospieť.

Ach, keby som ti tak videla do mysle,

keď si na steny izby lepíš obrazce

a do bedničky na ovocie ukladáš knihy.

Keby som sa vedela rozdvojiť,

oprieť sa o svoju hlavu

a v noci si ľahnúť na jeden vankúš.

Ja len...

dúfam, že si ráno nepresladíš kávu

a že vám mravce pri dome nezožerú ďalšiu jabloň,

a že sa raz prelúskaš svojími myšlienkami,

že sa raz prelúskame samými sebou.