Spolu

pomaly som dostal strach že si ťa nezapamätám rovnako navždy mi budeš iná tvoj hlas tvoje vlasy tvoja tvár a vôňa tvoje slová sa mi zapísali do duše lebo na mňa hovoríš aj zo záhrobia to nie je smutná téma spomínať si na teba na tú malú fialovú taštičku ktorá aj po dvadsiatich rokoch vonia po tebe je to zvláštne ale vôbec netúžim to pochopiť ako je to možné som vďačný že sa tak stalo a viac o tom neuvažujem tá obava bola reálna nehovor mi že nie veď som to cítil ako sa mi rokmi strácaš z pamäti ako mi unikáš vo svojom éterickom tele poznamenaná na duši premenením ak ťa volám vždy sa ti nepodarí prísť za mnou v danej chvíli chápem aj v nebi sú isté povinnosti nemáš čas sa uvoľniť veď mi na zemi sme tak strašne smiešni so svojimi obavami a najmä s plánmi do budúcnosti aj teraz sa bojím a preto ti to hovorím aby si mi pomohla aby si mi našla tú správnu cestu akou si aj ty kráčala hrdo osamelá vo svojom žiali a bohatá vo vlastnom šťastí prehrávam si ťa ako nahrávku na kvalitnejšom nosiči než je digitál či rôzne pamäťové médiá so všetkých sa môžeš stratiť iba zo srdca nie hoci by to znelo ktovieako trápne sám rozpitvaný sebou sa ešte vždy zmestím do vlastnej predstavy o tebe a na chyby si nespomínam tie nikdy neboli podstatné

---