Kvik

Praha tých dní keď mi ju ako prvý ukázal palestínsky študent Hamdi a potom švagor stál u pípy a špačkoval že dnes nejdou kšefty a hospodu mal narvanú až na púdu ja som sedel za stolom sám s pivom od neho a na kúsku papiera som skladal svoje verše a on lietal po lokále potom ma vzal na Pankrác priamo do väznice bol advokátom a mal pohovor plávali sme v Podolí v bazéne v tú zimu roku 1985 a ostrý vzduch nám rezal pľúca kým vrelá voda vytvárala hmlu a po metre chodil starec v krátkych nohaviciach so sandálami na boso a ľuďom zamŕzal dych pri ústach s deťmi kým boli menší v lete na Žižkove kúsok od Vinahradskej sme vo dvore objavili v zabudnutej zeleni stôl na ktorom sme si pinkli ping – pong kým v hlave sa mi krútili kolesá nekonečnej cesty na letisko Gbely odkiaľ nik nechcel vyletieť bol február a letiska neprijímali vojenský špeciál čakal na pokyn generála ktorý hrdinsky zavelil leteli sme v hmle presiaknutej sibírskym mrazom roku 1985 Poprad bol uzavretý hneď po Košiciach najbližšie prijímala len Bratislava generál bol nasrdený vo svojej bohorovnosti dal rozkaz pristali sme v Barci kúsok od cintorína to boli bláznivé časy a na staromestskom orloji naprázdno kvíkala smrtka

---