takmer jarná príhoda.

Chcel som písať o váhe, ktorá na mňa doľahla dnešné ráno. Zamračilo sa.  Vtáky budú lietať na nižších poschodiach. Päť hodín.  Čakám  na východ slnka. Objaví sa za Slovnaftom. Kovové deja vue.

Spomínam,  že prvý krát som to videl pred rokmi u teba. Červená guľa za oceľovými konštrukciami. Klišé, alebo scéna z nejakého sci fi. Stála si vedľa.

..........

Sedíme v Smíchovskej. Tá pripomína podniky z dávneho komunizmu. Osamelé priestory s čudnou atmosférou pomaly plynúceho času a zápachom starnutia. Objednávam si bielu polievku a anglickú zeleninu. Sedíme vedľa seba. Pozerám do jej dekoltu.  Po chvíli prichádza kolportér a nosovým hlasom ponúka  Emu, Nový čas, Plus jeden deň...

„Tak tohto si pamätám ešte z revolúcie, chodil po Obchodnej s Večerníkom," vravím prekvapene a náhle mám pocit, že v tomto meste sa skutočne nič za ten čas nezmenilo.  Snáď sme len o trochu ostarli, mesto vyzerá len o trochu inak, len o trochu sú iné aj jeho, po večeroch, tak nástojčivo žiariace ulice. Kupujem jej Emu a  pýtam sa  ako to má s mužmi. Ona vraví, že už má na posteli pripravené také rajcovné prádielko, ktoré ju vzrušuje a že masturbácia je aj tak lepšia ako akýkoľvek penis.

„A čo vaginálna prázdnota?"

„Vidíš, to bude ono, ja vlastne nie som depresívna, len vaginálne prázdna," smejeme sa.

Na ulici ma chytá za ruku. Vraví, že mi narástol biceps..

..........

„Ženy nemajú dušu," vraví Samo. Súhlasím a dodávam,  že ani muži, všetko je to len endorfín, oxytocín, serotonín. „Každá, ktorá nie je kurva si myslí, že keď roztiahne nohy dáva lásku" pokračujem.

„Nie, to si len ty myslíš, mýliš sa."

„Ok, tak sa mýlim, chcú len súložiť," smejeme sa a hryzieme do veľkých zákuskov, čo sme kúpili u majera s tým, že cukru nie je nikdy dosť.

„Počúvaj, tam toho Ježiša chcem kúpiť Baše, myslíš že to je dobrý nápad?" ukazuje do výkladu na približne metrovú sochu ukrižovaného.

„No,  a kam si ho dá, namiesto trpaslíka do záhrady?

„Áno,  navrhnem jej to."

„Dobre. Možno sa k nemu aj bude modliť."

„A v noci ho budú ošťávať noční dravci.  A on bude za nás orodovať. Za lásku, pravdu, slobodu a bratstvo.

„Tak, kúp jej ho."

.........

Večer chodím behať. Do vinohradu a pod les nad mestom. Na mokrom asfalte ma to celkom baví. Občas nechávam za sebou stopy a keď bežím naspäť snažím sa trafiť presne do nich. Inak pozerám na svetlá a na nič nemyslím. Vidím mesto a jeho ulice, zopár pohyblivých bodov, svetelné reklamy..... všetko je malé ako v skutočnosti je - len keď sme súčasťou, stáva sa to veľkým a niekedy takmer nedosiahnuteľným. Chyba projekcie. Beh ma vždy držal nad vodou a vecami ktoré sa diali.

.........

V noci som bol strom. Snívalo sa mi, že do konárov chytám biele vtáky.  Na jeseň sme spolu odleteli do teplých krajín. Aj s koreňmi. Nad zemou sa zdalo všetko malé a súmerné, políčka žltej, zelenej, hnedej... ale hlavne cesty, rovné cesty, ktoré na pohľad vyzerali ako moje pevné žily. Tento rok v tomto meste takmer nesnežilo.

..........