eufória

Šoférovala som mysliac na čosi celkom iné  po meste, bola som už takmer na výpadovke. Pršalo, cesta cesta mi pripadala nekonečná, nudná a príliš som na ňu, nebola sústredená. Až v poslednej chvíli zaregistrovala, že idem cez križovatku, kde sa už mení oranžová na červenú. Na brzdenie bolo neskoro, cesta bola mokrá, ja spomalená  a dostať šmyk nie je bohviemčo...prešla som. A okomentovala som si to hneď v zápätí, "sebazničujúce správanie"!

 

 

Nie hneď, až po nejakej chvíli sa predo mnou objavilo policajné auto. Začalo ma stavať.

Úplne jasné všetko...

Mimochodom, šoférovanie ma živí, musím sa presúvať z miesta na miesto každý deň...

Policajt sa mi oznámil, že je to priestupok, ktorý sa rieši odobratím vodičáku.

 

Tu išlo o môj "chlebík každodenný!

 

Na otázku, prečo som šla na červenú, som odpovedala, "lebo sa šmýka",...a nepomohlo. Všetko išlo samospádom...doklady atď.. Policajt sa papierovo začal riešiť môj priestupok.

 

Potom prišla tá otázka pomimo, "a kam ste sa tak ponáhľali?"
Našťastie. "Do archívov ministerstva vnútra...." Niečo podstatné sa zmenilo na mojom čine? Lebo policajt sa zamyslel a povedal, " naozaj sa šmýka, bude to za dvetisíc, ste ochotná zaplatiť? "

Videli ste už vodiča, ktorý pociťuje návaly eufórie, keď platí pokutu?