Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sePosledný deň prázdnin
Autor
Hasdrubal
Stretli sme sa na križovatke
tuším bolo druhého.
Bolo leto, takže teplo, fajn
príjemne.
Len trochu sparno a
Všetko malo žltú príchuť.
Asi tak to bolo.
Dali sme si kolečko okolo
domov a
ja že
„Poďme do krčmy"
On na to že nemá prachy.
A ja len
„Šak ja to zatiahnem"
Neviem, čo som mal na sebe,
asi košeľu, bolo ešte leto,
posledný deň leta.
Sadli sme si a rozmýšľali čo si dáme,
bol tam chládok a všetko
nazelenalé od plachty.
Len trochu sparno a
Všetko malo žltú príchuť.
Aj keď trocha v zelenom.
A ja že
„Kofolu?"
On na to či ne pivo.
A ja len
„Ne, nemám chuť".
Fakticky, bál som sa polcajtov a
nebolo mi to prirodzené.
Sedeli sme a pili, veď bolo voľno a
obaja by sme doma nudili.
Druhý deň bola škola,
prvýkrát na strednej.
A ja že
„Tešíš sa?"
On na to že áno
A ja len
„Konečne vypadneme z tej
skurvenej základky"
a štrngli sme si kofolou.
Potom som navrhol že či nejdeme pozrieť
na starú školu, odkiaľ sme
vypadli už štyri roky dozadu.
Nebola otvorená a ja som to ľutoval.
Mám rád nostalgiu.
Tak sme šli ďalej
a ja že
„Pome pozrieť Hronskú
či tam nebudú bývalí spolužiaci"
On na to že jemu sa nechce.
A ja len
„Nebuď kokot, ideme"
A tak sme šli, bolo fajn, rozprávali sme sa.
Pri Hronskej nebol nikto, ani tam nič nebolo
napísané.
Tak sme to obrátili, že ho ešte odprevadím.
Celou cestou sme kecali o politike,
že kauza Privilégium a tak.
Nevedel čo to je,
ale aspoň sme vedeli všetko pekne porozoberať.
Asi sme hodne kričali a
ja že
„Nekrič tolko"
On na to, že nevadí, že nech
to všetci počujú.
A ja len
„Máš pravdu chlape"
Odprevadil som ho domov,
bola už tma, mohlo byť osem-deväť.
Ešte som posedel na múriku a pomyslel si,
že ako pekne sme ukončili deň.