Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seBaletkina pieseň
04. 07. 2001
8
0
1031
Autor
Lucienne
Už ťa pomaly odsúvam na kraj srdca. Ale bolí každý krok.
Tak si tu vôkol pretekáš
Pomaly ako láva.
Aj tvoje teplo žeravé
Viac berie, ako dáva
Tie tvoje dníčky nebové
/aj bez konca dni kruté/
“Bolí ťa? Bolí? Pofúkam
!”Všetko je zabudnuté.
Keď ťa tvoj život unaví
,V lono mi hlavu skladáš.
“Povedz mi, prosím, rozprávku!
Aj to, ako ma rada...”
Pravdaže poviem, karty na stole,
Perličky citov pod viečko.
Slúžka dnes našla v popole
Malé cínové srdiečko.
Nežnulinký záver - smutný !! Zamrazilo ma !
Bolí ťa, bolí ? Pofúkam,
všetko zabudnuté.
Dobré !
Tretia sloha - dokelu !! Nenápadne prejde do štvrtej, podporujúc sa slovkom rozprávku...
Páči, veľmi !!
Hadam este lepsie ako povodna Andersenova (nemal v mene dve s?) verzia. Neskutocne pekny a smutny obraz z (tvojej?) duse.
Nejde o citovu nerovnost. Mozno... zivotnu nerovnost /?rozne zivoty?/.
tvoje teplo žeravé viac berie, ako dáva - už úvod básne naznačuje citovú nerovnosť v rovnici o 2 známych. Pekné rýmy, pričom sa posledná strofa odlišuje od ostatných, keďže je celá rýmovaná.
T.