Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seChcel som ti povedať
20. 06. 2008
1
8
2629
Autor
Láďa Řemen
Keby som mohol klačať medzi tvojimi kolenami a zobúdzať lupienky tvojich pyskov jazykom. Keby som mohol... Bohvie čo si myslíš. To netuším.
Si ženská. Žiadna kráska. Chlapský postoj. Plná, ženské boky stiahnuté opaskom riflí, čo ich rozdeluje na hornú a dolnú polovicu, zabíjajúc ženskosť, ženskú postavu, zabíjajúc antické tvary. Ťažký krok a sklonená hlava, špičky nôh v čiernych vojenských bagančiach idú pri každom kroku mierne do vnútra. Hotový baník. Baník po nočnej zmene vyfáral na svetlo, a teraz krčí hlavu pred slnkom.
- Ludia sa boja priznať sa, že masturbujú. Ja si ju honím. - prehlásila si. Rezolútne, kategoricky, otvorene, uvolene, úplne uveritelne.
Vidím ako si ju honíš, ako víriš všetky vášne a vťahuješ do seba:
Tvoja rozdráždená rozhonená šuška, lievik vťahujúci do červenej diery celý farebný vesmír. Lievik vťahujúci kvety, trávu oblohu, do „červenej“ čiernej diery túžob, vťahujúci celý poznaný svet. Vletím do toho po hlave, vtiahlo ma to ako nič, ani necítim, kedy prešli dovnútra ramená, žiadny očakávaný náraz. Vagína plná priestoru, tam za jej bránami je viac priestoru ako vonku, nádherného zmyselného zmysluplného priestoru čistého pokoja a mieru, sedmokrásky, margerétky, gerbery, všetky farby. Priestor víriaci kvetmi, bielymi a červenými... Kotúče kvetov a kvietkov bez stopiek, len okrúhle kvety s trčiacimi lupeňmi. Čistý priestor farebný priestor. Točím sa a teším sa. Teším sa bez tešenia. Tešiť sa tešením znamená narušiť priestor, čas, vnem. Tešenie ako čistý jas. Bez myšlienok, bez príkras, bez všetkého, iba radosť. Opísať to nejde, písanie je forma. Radosť bez formy, krúžiaci bezforemný priestor posiaty kvetmi. Všetko je tam, v piči, celý svet je v piči. Krása. Nechcem von.
Keď to píšem je zle. Forma, meno, pomenovanie. Nepopísatelné a nestále, vtesnané do stálej formy, nie je prežívané, ani odraz prežívaného, je to úbohá karikatúra. Čítate úbohú karikatúru. Som kreatúra píšuca úbohé karikatúry. Tiež ste kreatúry. Čo tu robíte? Prečo sa zaoberáte úbohými karikatúrami? Radšej prežívajte krásy, lásky, radosti a sex.
Prečo neprežívam ja?
Ako rád by som klačal medzi tvojimi stehnami a díval sa na dobre vyvinutý klitoris. Musí byť dobre vyvinutý, všetko máš dobre vyvinuté. Vyvinuté brušká dvíhajú palce nôh do výšky v čarovnom skone. Vždy nos sandále. Zbláznim sa. Nemôžem sa vynadívať na tvoju nohu v ponožke. Seď tak ako sedíš s prekríženými nohami v tureckom sede, nedávaj nohu na zem, stratí sa mi z dohladu. Bože. Ocumlať a vybozkávať.
Dávaj si cukor do kávy, miešaj lyžičkou, skláňaj sa a predkláňaj, obúvaj baganče pri odchode, do nemoty zavezuj šnúrky, hypnotizuj ma jarčekom medzi ceckami. Vidím, že vidíš, že sa ti dívam na prsia. Krásne dobre vyvinuté prsia pritískajúce sa o seba vytvárajúc hypnotizujúcu čiarku. Čiarka, jarček. Jarček medzi prsami. Som zahambený, že vieš, že sa tam musím dívať. Odvraciam zrak, keď sa na mňa pozrieš. Odchádzam a za roh kuchyne a rozprávam sa s tebou spoza rohu. Nechcem aby ti bolo nepríjemné, že sa dívam na jarček medzi tvojimi prsami, aby ti bolo nepríjemné, že sa tam musím dívať, že som zhypnotizovaný, slabý, pripútaný, zničený.
Chcel som ti povedať... chcel som ťa požiadať... Nenaplnené sny sú hrozné. Teraz si myslím, že ťa lúbim.
Nebyť snov, tak neslintám. Za všetko môžu sny. Neželané neriadené, nás riadiace, uvrhajúce nás do lepkavej mucholapky túžob. Bzučím prilepený k mucholapke, bzučím, mávam krídlami, rýchlosť krídel bzučí. Bźźźź. Otravná mucha dobiedzajúca nespočetne krát. Vletím ti do oka, do ucha, do úst. Kvôli jednému skurvenému, skurvene peknému a skurvene nevinnému snu:
Potrebujem si vyhoniť šušku. Vravíš. Volám ťa k sebe. Súhlasíš, aspoň sa vyhneš záchodu. Ležíš na posteli oproti trieš si klitoris. Dívam sa a honím si tiež. Zadržujem vzrušenie, chcem ťa vnímať čo najdlhšie. Strkáš si ruku do výstrihu, vyťahuješ prsník, stláčaš prso s bradavkou medzi naslinenými prstami. Vzdycháš. Druhou rukou šialene naháňaš orgazmus na šuške, na klitorise. To ti fakt nevadí, že sedím oproti? Paráda. Uff. Prvý! Kričím a šmátram po uteráku.
Si ženská. Žiadna kráska. Chlapský postoj. Plná, ženské boky stiahnuté opaskom riflí, čo ich rozdeluje na hornú a dolnú polovicu, zabíjajúc ženskosť, ženskú postavu, zabíjajúc antické tvary. Ťažký krok a sklonená hlava, špičky nôh v čiernych vojenských bagančiach idú pri každom kroku mierne do vnútra. Hotový baník. Baník po nočnej zmene vyfáral na svetlo, a teraz krčí hlavu pred slnkom.
- Ludia sa boja priznať sa, že masturbujú. Ja si ju honím. - prehlásila si. Rezolútne, kategoricky, otvorene, uvolene, úplne uveritelne.
Vidím ako si ju honíš, ako víriš všetky vášne a vťahuješ do seba:
Tvoja rozdráždená rozhonená šuška, lievik vťahujúci do červenej diery celý farebný vesmír. Lievik vťahujúci kvety, trávu oblohu, do „červenej“ čiernej diery túžob, vťahujúci celý poznaný svet. Vletím do toho po hlave, vtiahlo ma to ako nič, ani necítim, kedy prešli dovnútra ramená, žiadny očakávaný náraz. Vagína plná priestoru, tam za jej bránami je viac priestoru ako vonku, nádherného zmyselného zmysluplného priestoru čistého pokoja a mieru, sedmokrásky, margerétky, gerbery, všetky farby. Priestor víriaci kvetmi, bielymi a červenými... Kotúče kvetov a kvietkov bez stopiek, len okrúhle kvety s trčiacimi lupeňmi. Čistý priestor farebný priestor. Točím sa a teším sa. Teším sa bez tešenia. Tešiť sa tešením znamená narušiť priestor, čas, vnem. Tešenie ako čistý jas. Bez myšlienok, bez príkras, bez všetkého, iba radosť. Opísať to nejde, písanie je forma. Radosť bez formy, krúžiaci bezforemný priestor posiaty kvetmi. Všetko je tam, v piči, celý svet je v piči. Krása. Nechcem von.
Keď to píšem je zle. Forma, meno, pomenovanie. Nepopísatelné a nestále, vtesnané do stálej formy, nie je prežívané, ani odraz prežívaného, je to úbohá karikatúra. Čítate úbohú karikatúru. Som kreatúra píšuca úbohé karikatúry. Tiež ste kreatúry. Čo tu robíte? Prečo sa zaoberáte úbohými karikatúrami? Radšej prežívajte krásy, lásky, radosti a sex.
Prečo neprežívam ja?
Ako rád by som klačal medzi tvojimi stehnami a díval sa na dobre vyvinutý klitoris. Musí byť dobre vyvinutý, všetko máš dobre vyvinuté. Vyvinuté brušká dvíhajú palce nôh do výšky v čarovnom skone. Vždy nos sandále. Zbláznim sa. Nemôžem sa vynadívať na tvoju nohu v ponožke. Seď tak ako sedíš s prekríženými nohami v tureckom sede, nedávaj nohu na zem, stratí sa mi z dohladu. Bože. Ocumlať a vybozkávať.
Dávaj si cukor do kávy, miešaj lyžičkou, skláňaj sa a predkláňaj, obúvaj baganče pri odchode, do nemoty zavezuj šnúrky, hypnotizuj ma jarčekom medzi ceckami. Vidím, že vidíš, že sa ti dívam na prsia. Krásne dobre vyvinuté prsia pritískajúce sa o seba vytvárajúc hypnotizujúcu čiarku. Čiarka, jarček. Jarček medzi prsami. Som zahambený, že vieš, že sa tam musím dívať. Odvraciam zrak, keď sa na mňa pozrieš. Odchádzam a za roh kuchyne a rozprávam sa s tebou spoza rohu. Nechcem aby ti bolo nepríjemné, že sa dívam na jarček medzi tvojimi prsami, aby ti bolo nepríjemné, že sa tam musím dívať, že som zhypnotizovaný, slabý, pripútaný, zničený.
Chcel som ti povedať... chcel som ťa požiadať... Nenaplnené sny sú hrozné. Teraz si myslím, že ťa lúbim.
Nebyť snov, tak neslintám. Za všetko môžu sny. Neželané neriadené, nás riadiace, uvrhajúce nás do lepkavej mucholapky túžob. Bzučím prilepený k mucholapke, bzučím, mávam krídlami, rýchlosť krídel bzučí. Bźźźź. Otravná mucha dobiedzajúca nespočetne krát. Vletím ti do oka, do ucha, do úst. Kvôli jednému skurvenému, skurvene peknému a skurvene nevinnému snu:
Potrebujem si vyhoniť šušku. Vravíš. Volám ťa k sebe. Súhlasíš, aspoň sa vyhneš záchodu. Ležíš na posteli oproti trieš si klitoris. Dívam sa a honím si tiež. Zadržujem vzrušenie, chcem ťa vnímať čo najdlhšie. Strkáš si ruku do výstrihu, vyťahuješ prsník, stláčaš prso s bradavkou medzi naslinenými prstami. Vzdycháš. Druhou rukou šialene naháňaš orgazmus na šuške, na klitorise. To ti fakt nevadí, že sedím oproti? Paráda. Uff. Prvý! Kričím a šmátram po uteráku.