Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNostalgická improvizácia počas počúvania The Doors
Výběr: Dero
04. 08. 2008
20
12
2319
Autor
Renas
myslím že som mal tak 17
za sebou rande s nejakou Zdenkou
v čajovni
čajovňa Mystik
neopatrné balansovanie
ďakujem za pekný deň
a potom doma v myšlienkach na ňu
Zdenka čierne vlasy ako havran a veľké oči
moja stará dobrá izba plná duší
a okno po ktorom stekali kvapky dažďa
myslel som tam na Zdenku a na čaj
z čajovne
musím byť opatrný
izba bola tichšia ako dnes
všetko bolo vtedy tichšie
pod posteľou stál 20 rokov starý
strieborný
jednokazetový magnetofón SONY
a mne v ten deň spolužiačka Katka požičala
The Doors... nikdy som to nepočul
vložil som kazetu do magiču
a počúval Waiting For the Sun
niekedy sa snažím vrátiť do toho dňa
aké to bolo
myslieť na Zdenku, ktorá má už dieťa
a na ulici ma nespozná
the Doors už nikdy nebudem počuť ako vtedy
ani jablká na stromoch nie sú tie isté
niekedy si pôjdem pozrieť zblízka jablone
myslím že som sa nikdy nezaľúbil do holky z mesta
aká zvláštna bola vtedy moja izba
a aké bolo všetko zvláštne
aj tá čajovňa a podvečer na autobusovej zástavke
koľko sĺz sa mohlo preliať od tej doby
a ako sa svet zmenil
pustite si Riders on the Storm a počúvajte ten dážď
v pozadí
a ako tam občas zahrmí
akoby ste boli dnu v tej piesni
a stopovali na diaľnici počas letnej búrky
v izbe lietali mraky
žiarovka svietila na žlto a koberec hrial na chodidlách
ležal som medzi učebnicami
a len tak som myslel na Zdenku
ako sa usmieva do jesenného vzduchu
šálka svätojánskeho čaju stála sedem korún
za sebou rande s nejakou Zdenkou
v čajovni
čajovňa Mystik
neopatrné balansovanie
ďakujem za pekný deň
a potom doma v myšlienkach na ňu
Zdenka čierne vlasy ako havran a veľké oči
moja stará dobrá izba plná duší
a okno po ktorom stekali kvapky dažďa
myslel som tam na Zdenku a na čaj
z čajovne
musím byť opatrný
izba bola tichšia ako dnes
všetko bolo vtedy tichšie
pod posteľou stál 20 rokov starý
strieborný
jednokazetový magnetofón SONY
a mne v ten deň spolužiačka Katka požičala
The Doors... nikdy som to nepočul
vložil som kazetu do magiču
a počúval Waiting For the Sun
niekedy sa snažím vrátiť do toho dňa
aké to bolo
myslieť na Zdenku, ktorá má už dieťa
a na ulici ma nespozná
the Doors už nikdy nebudem počuť ako vtedy
ani jablká na stromoch nie sú tie isté
niekedy si pôjdem pozrieť zblízka jablone
myslím že som sa nikdy nezaľúbil do holky z mesta
aká zvláštna bola vtedy moja izba
a aké bolo všetko zvláštne
aj tá čajovňa a podvečer na autobusovej zástavke
koľko sĺz sa mohlo preliať od tej doby
a ako sa svet zmenil
pustite si Riders on the Storm a počúvajte ten dážď
v pozadí
a ako tam občas zahrmí
akoby ste boli dnu v tej piesni
a stopovali na diaľnici počas letnej búrky
v izbe lietali mraky
žiarovka svietila na žlto a koberec hrial na chodidlách
ležal som medzi učebnicami
a len tak som myslel na Zdenku
ako sa usmieva do jesenného vzduchu
šálka svätojánskeho čaju stála sedem korún
12 názorů
taky se občas snažim dostat do starejch už odezněnejch pocitů..občas něco jakoby brnkne ale je to pryč a mě to strašně sere....smiřuju se těžko
pěkný čtení
Nonchalance
09. 08. 2008
vsetko je maximalne rozpacite a chaoticke... ja bych odporucala trosku preskrtat a hlavne ten uvod je napisany moc plac a plac ak ropzumis :-)
ale co ma dostalo bol zaver a toto:
"v izbe lietali mraky
žiarovka svietila na žlto a koberec hrial na chodidlách
ležal som medzi učebnicami
a len tak som myslel na Zdenku
ako sa usmieva do jesenného vzduchu
šálka svätojánskeho čaju stála sedem korún"
ChemicalPoet
04. 08. 2008
Příjemná nostalgie. Taková trochu archetypální.
Osobně mi v textu trochu vadily dvě pasáže.
První jsou ty dva verše kolem jablek a jabloní. Protože jsi ve verši předtím použil ultimativní slůvko "nikdy", předurčil jsi následující verše do deprese a šedi. Krásně by ses jí vyhnul tím, že bys okamžitě pokračoval v naraci, jako by se nic nestalo, tedy veršem myslím že som sa nikdy nezaľúbil do holky z mesta.
Druhá pasáž, která je mi trnem v oku, je samotná pointa. Připadne mi prefabrikovaná. Tak nějak se prostě končí básně. Patetická jednotka, zdánlivě vztažená k obsahu díla, odsuzující celý text hlouběji do minulosti. Řemeslně výtečná práce. Ale strašně neosobní. Dost možná je to jen můj pocit, ale tak jsem to při čtení vnímal.
Jinak dobrá práce, díky za pozastavení. *v
vindal drámo
04. 08. 2008
Na Totemu používám jejich písně jako hudební podklad. Jo !
Bylo by smutné zjistit, že je někdo nezná. Vivat