Potichu

.... tvoja tvorba je mi blízka, citové výlevy mám najradšej (písané aj čítané).Málo, ale presne vystihuje to, čo má. A v tom je umenie, napísať málo slovami, to čo cítiš a tak, aby to ostatní cítili tiež, a zachytili tú atmodféru,ktorá z básne sála. A tebe sa to skvele podarilo. T.*

neviem ako mám niečo napísať, aby to nenarušilo atmoféru, ktorú som pri tejto básni chytil... listy sú úžasné, beznádej ne sa na ne pozeráš, nechceš sa ich zbaviť, pretože to je niečo ako spomienka, niečo ako utrpenie. Farebné listy, a predsa tak čierno- biele myšlienky, ťažké obdobie presedené na lavičkách, nepovšimnutý ľudmi, sám v svojich myšlienkach.... zvláštne ako tak málo vyvolalo toľké asociácie a myšlienky.... *****

NoHead ! Ty určite nevieš, že si tu chýbal a určite mi ani nebudeš veriť...Mám pocit, že táto báseň je veľmi Tvoja...smutná...opadané lístie v závere skutočne dopadlo aj mne do dlane a ostalo mi akosi...ticho..."trochu na dne"

výborně zachycená atmosféra

No vida! NoHead opäť múzou skopaný. Kopala dobre. Tak nostalgicky-smutno-citlivo, až mám dojem, že to spadané lístie je moje vlastné. Trochu na dne... nebpoj, život je vraj ako sínusoida, raz hore, raz dole. Bude aj trochu na vrchole. Ibaže vtedy málokto chce básniť... Summa summarum, súhlas s Gastarbajtrom a tip!

I*I