Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNiektorí sú iba fenoménom
Autor
Naso_kritik
„Niektorí ľudia sú iba mladí a nič viac. Niektorí ľudia sú iba starí a nič viac a niektorí ľudia sú iba tak medzitým a iba to.“
Úvod básne Charlesa Bukowského Niektorí ľudia. Výstižný. Výborne sa mi hodí na úvod recenzie na jeho básnickú výberovú zbierku Básne napísané pred skokom z 8. poschodia, (výber a preklad Daniel Hevier), ktorú vydal Slovenský spisovateľ. Niektorí ľudia žijú život, ktorý môžeme odsúdiť, ktorý im však môžeme aj závidieť. Niektorí ľudia píšu básne a prózu tak, ako im pero v ruke narástlo, a to, čo im slina na jazyk prinesie. Ľudia ako Bukowski. Slovenský básnik Daniel Hevier vybral z jeho vyše 800 básní to najlepšie a nie je žiadna náhoda, že prvou básňou v knihe je dielo Ako sa stať veľkým spisovateľom. Absolútna autobiografická poetická výpoveď amerického literáta. Lebo témy ako umenie, pivo, sex, dostihy, odpor ku konzumizmu, smrť, písanie, láska sa nástojčivo, dôrazne vinú celou Bukowského tvorbou. Hevier tvrdí, že Bukowského poézia je lepšia ako jeho próza, ktorá je však známejšia na verejnosti. Bukowského poetika, to sú väčšinou osobné básne. Osobné preto, že autor nepíše len o sebe, o svojom živote a o traumách, ale cez svoj uhol pohľadu až bolestne pravdivo glosuje každodenný život Američanov, so všetkými ich kladmi, ale najmä a najmä s ich neresťami, pokleskami a problémami. Čo a koho stretnete v jeho básňach, v jeho unikátnej reflexii sveta? Alkohol, deprimujúce prostredie, opäť alkohol a bezvýchodiskovosť, ľudské trosky, rozchody a opustenosť, štetky a ľudí na okraji spoločnosti, ošarpané hotelové izby a smrť, kontrasty sveta biednych a majetných, trýznených ľudí, samovrahov a vrahov, ktorí sú praobyčajní ľudia, žiadne príšery, ale o to je to príšernejšie! Nájdete tam vojnu a utrpenie, pseudohrdinov, ľudí normálnych, vzorných, ale tak hrozne nudných a nezaujímavých (napr. báseň Záhada), politikov, sú tam úspešní ľudia, ale citovo prázdni a iní blázni. A pravdaže poeti. Tých autor nešetrí, akoby tak sebaironicky zhadzoval sám seba, svoj štýl života. „Nepoznám horšie a podradnejšie plemeno, ako sme my,“ vyznáva sa v jednej básni. No nech. Ale niektorí ľudia sú iba fenoménom a nič viac. Ľudia ako Bukowski. Som rád, že ich slovenská čitateľská verejnosť môže spoznať!