Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seAko to nakoniec s mojou indickou svadbou všetko dobre dopadlo.
28. 03. 2009
11
52
4573
Autor
Rani
Našu svadbu takmer celá moja rodina odignorovala. Prostredná sestra kôli štvortisícovej vzdialenosti, ktorá nás momentálne delí a tehotenskému bruchu veľkosti kredenca, rodičia mi sucho oznámili, že s mojou svadbou číslo číslo 2. nemienia mať nič spoločné.
Docestovala len vysmiata najmladšia sestra Iva, s hriankovačom, priateľom Hugom a blahoželaním od rodičov, v ktorom mi oznamujú, že pevne dúfajú, že už konečne dostanem rozum.
Neúčasť rodiny vykompenzovala moja najlepšia kamarátka Evita, ktorá sa do 600 kilometrov vzdialenej metropoly na Dunaji dotramtárila na zbrusu novom ojazdenom vozítku aj s najnovším objavom Anjelom.
Napriek tomu, že spolu chodili už pekných pár mesiacov, Evita z nejakého neznámeho dôvodu ingorovala všetky moje prosby, aby mi poslala nejakú ich spoločnú fotku. Namiesto toho vkladala do mailov záhadné súvetia typu: - Bola som úplne na dne, unavená hľadaním, zmierená so samotou, strácajúc vieru, že ma ešte niekedy stretne láska. A vtedy mi Boh zoslal Anjela. -
Neviem, ako si Anjelov predstavuje Boh, ale z jej auta sa vyterigal arogantný vylízaný debil, ktorý mi pri predstavovaní zabudol podať ruku.
- Máš niečo s očami? - skúmala Evita čierne kruhy veľkosti kráterov na Mesiaci.
- Vcelku nič vážne - zašveholila som. - Mám tri týždne pred štátnicami, nervy na dranc, môjho snúbenca hľadá imigračné a ja neviem, či mi ho ešte pred úradom nezbalia a nepošlú najbližším lietadlom naspäť do Indie. -
Anjel sťažka preglgol a dal nám každej po cigarete.
Civilný sobáš prebehol celkom pokojne, ak nerátam auto cudzineckej polície v tesnom závese, teplého oddávajúceho a menšiu senzáciu, ktorú spôsobil svadobný turban môjho manžela a moje červenozlaté sárí.
Vážnosť obradu narušila iba dosť zložitou nemčinou postavená otázka ženíchovi, či si ma berie. Môj nádejný manžel Ravi najprv zbledol, potom so spýtavým pohľadom blúdil po všetkých svadobčanoch a nakoniec nastalo trápne ticho.
Nasledoval presun cez celé mesto do sikhského chrámu, kde dal za nás Ravi slúžiť menšiu bohoslužbu.
Pohľad Anjela, keď som mu oznámila, že pred vstupom by bolo vhodné sa vyzuť a dať si na hlavu pokrývku, by otrávil kompletné zásoby pitnej vody pre celú Bratislavu a okolie.
Situáciu som musela zachraňovať aj v prípade Evity a tak som jej na sporé minišaty narýchlo prehodila šál.
Sestra a Hugo pôsobili dosť zmätene, rovnako však pôsobil aj svätý muž s turbanom a dlhočiznou bradou, čo za nás slúžil obrad.
Podľa vyjadrenia Raviho celý čas koktal, aj keď normálne touto vadou netrpí a namiesto požadovného úryvku zo svätej knihy prečítal vraj úplne niečo iné.
Mám dojem rovnajúci sa istote, že za to môžu Evitine minišaty a jej zarážajúci zvyk nenosiť podprsenku.
Ďalšie oslavy sa niesli v duchu severoindických tradícií. Do útulnej čínskej reštaurácie, kde sme mali rezervovanú miestnosť, sa nahrnulo približnej 60 potmavších Raviho súkmeňovcov. Bez žien. Neviem, či ešte niekto zažil svadobnú hostinu a veselicu v zložení: 97 % muži, nevesta, nevestina sestra a kamarátka a akási dezorientovaná indická manželka, ktorá sa po krátkej chvíli radšej vyparila.
Sestra, Hugo, Evita a Anjel utrpeli ťažký kultúrny šok pri pohľade na temperametných, do nálady potúžených indov skáčucich a dupajúcich do rytmu jačavej punjábskej folklórnej hudby. Na svadobnom videu je zvečnený detail Evitinej tváre, ktorá od úžasu zabudla zavrieť ústa. Šok však po pár pohárikoch silného vína pominul a o chvíľu sa už všetci bavili. Teda, takmer všetci. Až na anjela. Ten najprv skritizoval jedlo, zúčastnených, kvalitu reštaurácie i alkoholických nápojov a nakoniec sa zdekoval do akéhosi baru na druhej strane ulice, kde znavený niekoľkými tequilami skončil v náručí českej servírky.
Evita - teraz už bez partnera bola pre slobodných Raviho kamarátov čosi ako kus šťavnatého hovädzieho podhodeného vlkom. Ravi musel niekoľkokrát zasiahnuť a napomenúť dokonca aj vlastného bratranca, ktorý Evite neustále šahal na zadok.
Niesla to všetko ako pravá dáma a jej odpoveď na Raviho otázku, či nemá jej priateľa ísť vyzdvihnúť nenapodobiteľnou stredoslovenčinou úplne pokojne skonštatovala:
- Ale veď sa netráp! Asi je mu lepšie tam, kde je. Veď on príde. -
Prišiel. Ožratý ako prasa, taxíkom o pol štvrtej ráno.
Keď zazvonil, Evita mu domácim vrátnikom otvorila vchodové dvere, a len v saténovej nočnej košieľke, s cigaretou a jeho ruksakom ho čakala na chodbe.
- Dám ti ruksak hneď, alebo sa najprv porozprávame? - zašvitorila Evita
- Si dobrá piča, si ma dobre vyjebala! - ručal Anjel ako zmyslov zbavený - Som dal stovku za taxík, ten debil ma vozil po celom meste! -
- Mala som dojem, že si sa dobre bavil, miláčik. -
- Ty piiičaaaaa!!!! To je všetko tvoja vina, nemala si ma tu ťahať, keď som nechcel - nieslo sa domom.
- Prestaň, je pol štvrtej ráno, ľudia spia. Zober si svoje veci a vypadni. -
- Ma vyhadzuješ? - hrmel Anjel - Tak na to, že s tebou ešte niekam pôjdem, zabudni, ty krava! -
- Máš správny postreh, my dvaja sme spolu skončili. A teraz vypadni. - zopakovala Evita a zaplesla dvere.
O päť minút Anjel začal búchať a kopať do dverí s takou intenzitou, že zrejme zobudil aj nahluchlých dôchodcov na prízemi.
Mal jediné šťastie, že môj Ravi spal sladkým spánkom mladoženáča, inak by sa to nemuselo skončiť iba rušením nočného kľudu.
Evita znovu vyšla na chodbu, vo svojom monológu niekoľko krát použila slovné spojenie "zavolám políciu", potom potichu zamkla dvere a na gauči v obývačke, už znova single, plakala s mojim kocúrom v náručí až do rána.
Docestovala len vysmiata najmladšia sestra Iva, s hriankovačom, priateľom Hugom a blahoželaním od rodičov, v ktorom mi oznamujú, že pevne dúfajú, že už konečne dostanem rozum.
Neúčasť rodiny vykompenzovala moja najlepšia kamarátka Evita, ktorá sa do 600 kilometrov vzdialenej metropoly na Dunaji dotramtárila na zbrusu novom ojazdenom vozítku aj s najnovším objavom Anjelom.
Napriek tomu, že spolu chodili už pekných pár mesiacov, Evita z nejakého neznámeho dôvodu ingorovala všetky moje prosby, aby mi poslala nejakú ich spoločnú fotku. Namiesto toho vkladala do mailov záhadné súvetia typu: - Bola som úplne na dne, unavená hľadaním, zmierená so samotou, strácajúc vieru, že ma ešte niekedy stretne láska. A vtedy mi Boh zoslal Anjela. -
Neviem, ako si Anjelov predstavuje Boh, ale z jej auta sa vyterigal arogantný vylízaný debil, ktorý mi pri predstavovaní zabudol podať ruku.
- Máš niečo s očami? - skúmala Evita čierne kruhy veľkosti kráterov na Mesiaci.
- Vcelku nič vážne - zašveholila som. - Mám tri týždne pred štátnicami, nervy na dranc, môjho snúbenca hľadá imigračné a ja neviem, či mi ho ešte pred úradom nezbalia a nepošlú najbližším lietadlom naspäť do Indie. -
Anjel sťažka preglgol a dal nám každej po cigarete.
Civilný sobáš prebehol celkom pokojne, ak nerátam auto cudzineckej polície v tesnom závese, teplého oddávajúceho a menšiu senzáciu, ktorú spôsobil svadobný turban môjho manžela a moje červenozlaté sárí.
Vážnosť obradu narušila iba dosť zložitou nemčinou postavená otázka ženíchovi, či si ma berie. Môj nádejný manžel Ravi najprv zbledol, potom so spýtavým pohľadom blúdil po všetkých svadobčanoch a nakoniec nastalo trápne ticho.
Nasledoval presun cez celé mesto do sikhského chrámu, kde dal za nás Ravi slúžiť menšiu bohoslužbu.
Pohľad Anjela, keď som mu oznámila, že pred vstupom by bolo vhodné sa vyzuť a dať si na hlavu pokrývku, by otrávil kompletné zásoby pitnej vody pre celú Bratislavu a okolie.
Situáciu som musela zachraňovať aj v prípade Evity a tak som jej na sporé minišaty narýchlo prehodila šál.
Sestra a Hugo pôsobili dosť zmätene, rovnako však pôsobil aj svätý muž s turbanom a dlhočiznou bradou, čo za nás slúžil obrad.
Podľa vyjadrenia Raviho celý čas koktal, aj keď normálne touto vadou netrpí a namiesto požadovného úryvku zo svätej knihy prečítal vraj úplne niečo iné.
Mám dojem rovnajúci sa istote, že za to môžu Evitine minišaty a jej zarážajúci zvyk nenosiť podprsenku.
Ďalšie oslavy sa niesli v duchu severoindických tradícií. Do útulnej čínskej reštaurácie, kde sme mali rezervovanú miestnosť, sa nahrnulo približnej 60 potmavších Raviho súkmeňovcov. Bez žien. Neviem, či ešte niekto zažil svadobnú hostinu a veselicu v zložení: 97 % muži, nevesta, nevestina sestra a kamarátka a akási dezorientovaná indická manželka, ktorá sa po krátkej chvíli radšej vyparila.
Sestra, Hugo, Evita a Anjel utrpeli ťažký kultúrny šok pri pohľade na temperametných, do nálady potúžených indov skáčucich a dupajúcich do rytmu jačavej punjábskej folklórnej hudby. Na svadobnom videu je zvečnený detail Evitinej tváre, ktorá od úžasu zabudla zavrieť ústa. Šok však po pár pohárikoch silného vína pominul a o chvíľu sa už všetci bavili. Teda, takmer všetci. Až na anjela. Ten najprv skritizoval jedlo, zúčastnených, kvalitu reštaurácie i alkoholických nápojov a nakoniec sa zdekoval do akéhosi baru na druhej strane ulice, kde znavený niekoľkými tequilami skončil v náručí českej servírky.
Evita - teraz už bez partnera bola pre slobodných Raviho kamarátov čosi ako kus šťavnatého hovädzieho podhodeného vlkom. Ravi musel niekoľkokrát zasiahnuť a napomenúť dokonca aj vlastného bratranca, ktorý Evite neustále šahal na zadok.
Niesla to všetko ako pravá dáma a jej odpoveď na Raviho otázku, či nemá jej priateľa ísť vyzdvihnúť nenapodobiteľnou stredoslovenčinou úplne pokojne skonštatovala:
- Ale veď sa netráp! Asi je mu lepšie tam, kde je. Veď on príde. -
Prišiel. Ožratý ako prasa, taxíkom o pol štvrtej ráno.
Keď zazvonil, Evita mu domácim vrátnikom otvorila vchodové dvere, a len v saténovej nočnej košieľke, s cigaretou a jeho ruksakom ho čakala na chodbe.
- Dám ti ruksak hneď, alebo sa najprv porozprávame? - zašvitorila Evita
- Si dobrá piča, si ma dobre vyjebala! - ručal Anjel ako zmyslov zbavený - Som dal stovku za taxík, ten debil ma vozil po celom meste! -
- Mala som dojem, že si sa dobre bavil, miláčik. -
- Ty piiičaaaaa!!!! To je všetko tvoja vina, nemala si ma tu ťahať, keď som nechcel - nieslo sa domom.
- Prestaň, je pol štvrtej ráno, ľudia spia. Zober si svoje veci a vypadni. -
- Ma vyhadzuješ? - hrmel Anjel - Tak na to, že s tebou ešte niekam pôjdem, zabudni, ty krava! -
- Máš správny postreh, my dvaja sme spolu skončili. A teraz vypadni. - zopakovala Evita a zaplesla dvere.
O päť minút Anjel začal búchať a kopať do dverí s takou intenzitou, že zrejme zobudil aj nahluchlých dôchodcov na prízemi.
Mal jediné šťastie, že môj Ravi spal sladkým spánkom mladoženáča, inak by sa to nemuselo skončiť iba rušením nočného kľudu.
Evita znovu vyšla na chodbu, vo svojom monológu niekoľko krát použila slovné spojenie "zavolám políciu", potom potichu zamkla dvere a na gauči v obývačke, už znova single, plakala s mojim kocúrom v náručí až do rána.
52 názorů
Květoň Zahájský
06. 05. 2009
to hej, to můžu, že je krásná... a to bychom pak byli jako kráska a zvíře .-)
chááá :-))) jo :>
..a jestli Extra vagón Evitu nechce, tak se hlásím já... ,-))
DarknessMadman
28. 03. 2009DarknessMadman
28. 03. 2009
ako, a nechcel by si ju? ty si fakt ako upe fajn a ja nechcem aby sa ako upe fakt trápila. a dík za tip, veľmi si toho vážim. :D
aleš-novák
28. 03. 2009aleš-novák
28. 03. 2009
to vieš, sú naučení alebo ťažko a poctivo pracovať, alebo sa PORIADNE zabávať! :D