Mámenie

Počúvam

počúvam (a) ticho

skladám

                 kúsky

popadané z múru.

Uprostred divých rúk.

Uprostred zmätku -

 - odvíjam

niť...

             ...po tvojich stopách...

sa zakrádam

nie,

        dnes

                 už nebudeš počuť

     škriabať sa po stenách

       túlavú mačku

           strašiť

               nožnicami

                 opretými o kožu

                        hladím ťa

počúvam

        počúvam a

plazím sa

po dne chodníkov,

po strechách,

po dyme z komínov,

ktoré nikto nestavia -

                        ten pohyb

                        - otváraš knihu -

                        ten pohyb vonia

Je to ako smiech.

Je to ako mesto v noci.

Parky bez lístia.

Počúvam