Byť, či nie

V slzách som vyprevadil dymového motýľa
( a celý zvyšok noci bavil hostí tykadlami).
Pohneval som si chutnú žabku, čo sa zaňho modlila,
kliala a tykala mi.

Tlačím sa bruchom na pult. Mám tu rozčítané zrkadlá,
v ktorých sa cez uličku kĺžu zlatí ocinovia.
Vraciam sa k stránke, čo mi od minula celkom vypadla,
len vlastná minulosť je medzitým už dávno nová.

Z vianočnej výzdoby sa odlomila halúzka
a ja som rýchly, zlý a smädný v nehumánnej dobe –
v hostinci Evy B. sa na obsluhu nestrieľa a nelúska!

V hostinci Evy B. a súkromne je všetko po starom.
Mám len dve možnosti. A vyberám si obe,
keď ráno stúpam do schodov a v predklone sa zrážam s poštárom.

---