Priestory

„Aké to bolo?“ spýtala sa ma pri rannej káve a cigarete moja naj kamarátka, s ktorou bývam.

„Bolo to fajn.“ povedala som pravdivo a viac sme o tom nehovorili.

 

Noc pred tým som sedela v bare s ňou, jej frajerom a ich menšou partiou kamarátov. Pili sme víno, ona ako vždy, pila veľmi decentne. Za to ja som pila dosť. Až tak, že som začala hádzať zvodné pohľady na jedného z jej kamarátov.

 

Nepýtala som sa na jej názor. Vedela som, že má na sex na jednu noc taký názor ako ja. Každý nesie sám zodpovednosť za svoj život a je každého osobná vec, čo vo svojom súkromí robí. A tak, keď som navrhla tomu sexi chlapovi, ktorý mal  o 10 rokov viac ako ja, aby u mňa prespal, ona to úplne rešpektovala.

 

Po dvoch rokoch „single“ života mi sex príliš nechýba. Len občas. Nie že by som to nemala rada, alebo že by som prežila  zlú skúsenosť. Ale sex je pre mňa v hodnotovom rebríčku asi až niekde na posledných miestach. Teda aspoň v tomto single živote. No  vedela som, že žiaden sex na jednu noc by som nikdy neriešila. A vedela som aj to, že v onú osudnú noc, keď som v sebe mala asi liter červeného vína a perverzné myšlienky, si všetci naokolo mysleli opak.

 

Uvedomila som si prázdnosť. Asi je to prirodzenosť- potreba blízkosti človeka opačného pohlavia. Potreba vzťahu založeného na láske. Priestor, kde by sa tá láska mohla usadiť a rásť, je vo mne a je ho tak veľa, až mám niekedy pocit, že praskne a ja netuším, čo by  nasledovalo potom.

 

Kľučka je len zvonka.

 

Single život nie je zlý. Ak si odmyslím neutíchajúce otázky typu: „Tak čo, máš už chlapa?“, je to úplne v pohode. Neviem ako dlho dokáže byť človek single bez toho, aby začal upadať do zúfalstva. Ja síce neupadám, len ten nevyplnený priestor zo mňa kričí ako o život. A ja nemôžem. Ani len poodchýliť tie blbé dvere.

 

Namiesto hľadania princa na bielom koni som si do bytu pozvala chlapa, o ktorom som takmer nič nevedela. Chcel to a myslel si, že to chcem tiež. Nechcela som a on to rešpektoval. Chcela som len cítiť blízkosť. Aj za cenu, že je len chvíľková a nepravá. Ležali sme vedľa seba a rozprávali sme sa celú noc. Ráno, keď odchádzal, usmial sa, pobozkal ma romanticky na ruku a so slovami „Tešilo ma Lulu“ sa vzdialil ďaleko od múrov môjho nevyplneného priestoru.