Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seODHALENÁ
05. 11. 2001
1
0
819
Autor
Schella
Len nakukla do dvorany
nocou, ničím nehalená
nahou rukou kryjúc rany,
nik nevie jej hladné mená.
Žasnúc tíško z farieb krásy
zrakom strhla tri z trojruže lupene
skríkli na ňu búrne hlasy.
Až luna ju zavolala po mene.
nocou, ničím nehalená
nahou rukou kryjúc rany,
nik nevie jej hladné mená.
Žasnúc tíško z farieb krásy
zrakom strhla tri z trojruže lupene
skríkli na ňu búrne hlasy.
Až luna ju zavolala po mene.
ked som bol pre piatimi rokmi na jednej sutazi tak heden porodcapov3dal ze mame slabu slovnu zasobu a tak som si kupil synonymicky slovnik (pozeram, ze ty si sa ho naucila naspamat:) +
Ja by som odriadkovala posledné "po mene" - vyznelo by výraznejšie :o)
Formálne sa to trošičku potkýna samo sebou, niektoré konštrukcie vyznievajú trošku neprirodzene ( 2. verš záverečnej slohy ). Za rýmy chválim, že nie sú gramatické, ale nie sú ani príliš neočakávané :o))
nahou rukou kryjúc rany ** ( to je pre mňa najsilnejší verš básne )
Náladovo sa mi to páči, slovo "dvorana" som už dávno v básni nevidela ( osviežilo :o)) ).
Prvá strofa bez chyby. V tej druhej svojou dĺžkou trochu nabúrava rytmiku 2 riadok. (čo je to búrne?)
- som rád, že ťa tu opäž možno čítať!