Život a cesta do hlbín

MOST

otvoril som most do môjho sveta
vošla si znenazdajky
a usadila sa pri mojich krídlach

pila si z mojich úst
jedla z mojich rúk
a čas na chvíľu spomalil

bežali sme jedným smerom
no ty si mi zabila sen
prudkým zabrzdením


SPÁNOK

chcela si
aby som v tebe spal
aby sme horeli na slnku

no ja som vodník
ponorený v bubline

tvoje dotyky mrazia
vodu v žilách

dvadsať prstov spí

a ty sa chveješ
pochovaná v piesku


V PIESKU

ruky a nohy zakryl piesok
z otvorených rán vyteká hnev
a predsa kdesi na dne
kreslím rozostrený obraz
venuše

zlomené kosti
chradnú v špinavej mláke
a ja čakám na dotyk
ktorý mi daruje gangrénu
a vyslobodí oči
ukryté
v tme


CESTA

noc je čierna cesta
nevládzem stáť na chodníku
a stierať pohľady
žmurkajúcich áut

prichádzajú a odchádzajú
svätojánske muchy
cítim ako ma prenasledujú
tiene

snažím sa prejsť na druhú
stranu a odopnúť myšlienky
vietor ma drží za vlasy
nedovolí mi vykročiť

ešte chvíľu vyčkám
na vlastný priechod
do prázdna


V OBJATÍ

usína posledná lampa
a ja stále svietim
neviem ako vyhasnúť
a pochovať oči do spánku

čakám na lúč
ktorý mi vypáli optiku
a ruka v ruke
sa naposledy objímem
so smrťou