Kúpeľ v tráve

Kúpeľ v tráve

Sedela pod slnečníkom pri chate a počúvala ďatľov. V poslednom čase ich bolo čím ďalej tým viac. Ako keby choreli stromy spolu s dobou. Naozaj. Spodné halúzky smreka, tie, čo rastú nadol, sú tenké a suché. Zamrzelo ju, že si to nevšimla skôr. Vstala a začala liezť na strom. Sušina išla olámať ľahko. Dobre jej padlo, že môže na smreku trochu poupratovať. Vetvičky pukotali, hádzala ich postupne na zem. Pri každom praskote jej jemný prach padal na tvár a do očí. Mala si vziať okuliare, no teraz sa jej už nechcelo liezť dolu. Bolo jej na smreku príjemne. Cítila sa ako kedysi v detstve, keď sa chcela vyrovnať chlapcom. Spolu liezli na stromy, stavali v zime zo snehu iglú a polievali chodník pod oknami, aby bol na ňom do rána ľad. Raz, neďaleko švédskych domov, všetci ich volali baraky, robotníci vykopali jamu. Chalani ju pozakrývali konármi, na ne dali trávu a prišli, či sa nejde s nimi hrať. Išla, samozrejme. Schytila do ruky chlieb s masťou a cibuľou, všetkými uznávané jedlo barakovej bandy, a vyšla von.

- Tadeto poď, - zamutoval Ferino.

- Prečo?

- Tak. Niečo ti ukážeme.

Chcela sa spýtať čo, ale už nestihla. Prepadla cez zamaskované konáre do jamy. Najviac jej bolo ľúto omasteného chleba s hrudkami hliny medzi cibuľou. Ferino sa zvalil na zem, chytal sa za brucho a híkal ako somár. Neostávalo jej nič inšie, iba sa smiať s chalanmi. Keby sa urazila, bol by koniec lozeniu po stromoch a stavania iglú. Doteraz nechápala, ako je to možné, že si vtedy nič nezlomila. Ani sa len neudrela.

Zasmiala sa na dávnej príhode. Ticho sedela medzi konármi. Spodné boli už očistené od suchých halúzok. Bolo tu bezpečne a husto. Ozaj, čo keby zostala tu? O chvíľu má prísť Peter. Kedysi sa hrávali na skrývačku. Ešte kým neprišli deti. Vždy sa dokázala rafinovane skryť a Peter ju trpezlivo hľadal. Často mu pomohla. Pohla sa alebo kýchla, lebo závery skrývačiek boli najkrajšie - víťaz si mohol s tým druhým robiť, čo chcel. A Peter chcel robiť len príjemné veci.

Pomaly začala liezť dolu. Vtom zbadala na zákrute červenú škodovku. Peter. Zostala medzi konármi. Škodovka zahla okolo smreka a zaparkovala na briežku pri živom plote. Motor zhasol, bolo počuť, ako Peter zatiahol ručnú brzdu. Teraz rýchlo vyskočí a podloží zadné kolesá. Vždy to robieva ona, Peter sedí zatiaľ v aute s nohou na brzde.

- Teraz musíš vyjsť, Eva, a tými dvoma klinmi podložiť zadné kolesá. Budem zatiaľ stáť na brzde, - počula Petrov hlas.

Eva?

Peter mal prísť sám.

Dvere auta sa otvorili a vystúpila mladá žena. Pekná. Zobrala drevené kliny spod živého plota a podložila kolesá.

- Magda! Vediem k nám návštevu! - zavolal Peter, vystúpil z auta a obzeral sa okolo seba. Dvere chaty boli pootvorené.

- Sadni si, Eva, idem sa poobzerať za Magdou.

Eva si sadla na lavičku vedľa dverí. Z kabelky vybrala cigarety a zapálila si. Vlasy si ľavou rukou hodila za ucho, boli polodlhé, medovej farby. Magda kdesi čítala, že žena týmto vraj zmyselným pohybom dáva najavo mužovi svoj záujem. Nohy neboli najhoršie. Magda si ich kriticky obzerala spoza konárov. Boli dokonca pekné. V členkoch úzke, s plným lýtkom a od kolena určite pevné. Petrovi sa práve také páčia.

Zliezť? Magda sa hanbila pred cudzou ženou. To má Petrovi povedať, že sa chcela hrať na skrývačku? Po dvadsiatich rokoch manželstva? Zostala sedieť. Nehýbala sa.

Dvere sa otvorili, vyšiel Peter.

- Nie je tu, - povedal a sadol si vedľa Evy. Šaty jej mimovoľne odkryli nohu prehodenú cez nohu. Pevné stehná. Tvár obrátila k slnku a rukou sa prehŕňala v medových vlasoch. Robí to naschvál, pomyslela si Magda a konár, na ktorom čupela, ju začal omínať.

- Vlasopád, -  povedal zrazu Peter.

- Čože?  - nechápavo sa zatvárila Eva.

Blbaňa. Ani nevie, čo je to vlasopád. Kedysi, keď si s Petrom vymýšľali nové slová, Magde sa vlasopád zapáčil na prvé počutie. Keď to trochu zmiešame a potrasieme, vznikne vlasopád, opakovala si Magda na strome ticho už skoro zabudnuté slová.

- Tvoje vlasy. Pripomínajú mi vodopád. Keď to trochu zmiešame a potrasieme, vznikne vlasopád, - vysvetľoval Peter trochu zaskočený.

- Celkom dobré. Vyčítal si niekde?

- To som vlastne len tak...

- Budeme ešte čakať?  - a Eva si vybrala z kabelky ďalšiu cigaretu. Peter jej pripálil. Rukou, ktorou chránil plameň pred vetrom, sa jemne šuchol o jej líce.

Magda zatajila dych a vrástla do smreka.

- Musí tu byť každú chvíľu. Ešte vydržme, - zamumlal Peter a ruku si opatrne položil na Evinu nohu. Ani sa nepohla. Slabučko stisol hladkú pokožku. Eva len ďalej obracala tvár k slnku.

- Chceš? - spýtala sa náhle, ľavú nohu si zložila z pravej, pomaličky nohy odtiahla od seba a čakala. Peter pootvoril ústa, no nepovedal nič. Díval sa na opálené kolená a preglgol. Tu Eva rýchlo vstala, zobrala kabelku a povedala:

- Pôjdem.

- Odveziem ťa, - vyskočil Peter.

O chvíľu sa škodovka stratila za zákrutou. Magda opatrne zliezla zo smreka dolu. Bola špinavá a v ľavej zasedenej nohe jej mravenčelo, že sa jej dlhho nemohla ani len dotknúť. Poumývala sa. Potom si ľahla v chate na gauč, no zaspať nemohla. Ležala len tak a keď počula prichádzať škodovku, zatvorila oči.

- Magda! Si doma?

Peter vošiel dnu.

- Magda... - prišiel ku gauču.

- Magda, - opatrne ju hladkal po tvári, - ty si tu?

Otvorila oči.

- Zaspala som. Ahoj...

- Bol som tu pred hodinou a nebolo tu nikoho. Aj chata bola otvorená.

- Bola som vedľa, u Oliny. Prečo si odišiel?

- Vieš, bol som tu s Evou, od nás z roboty. Kvôli garáži, čo máš po vašich. Chcela by ju kúpiť.

- Však ste mohli počkať.

- Ponáhľala sa.

- Mhm.

Magda vstala.

- Nenudila si sa?

- Ani nie, - povedala Magda a zrazu zatúžila po svojom mužovi. Prekvapilo ju to, živočíšne zaskočilo. Nahrnula sa jej krv do tváre z predstavy, že by si nohy len tak trošku odtiahla od seba a povedala: chceš? Elektrizovalo ju to. Nikdy doteraz nič také nepovedala. Vždy čakala, kým začne Peter.

- Čo budeme robiť? - zívol.

- Zahrajme sa na schovávačku...

Ani nevedela, ako to z nej vyletelo.

- Čože?

- Ako kedysi. Víťaz si môže s tým druhým robiť, čo chce.

Peter sa prekvapene pozrel na svoju ženu. Potom vstal a vyšiel z chaty.

- Počítam do dvadsať, - povedal vo dverách.