Pohľad

Do očí slzy sa ti tlačia.

Od žiaľu?, či od dojatia?

Vidím v nich obraz svojej tváre,

Chcel som Ťa pohladiť práve!

Pohladiť pohľadom úprimným!

Povedať ti: Pri tebe stal som sa kým!

V rukách držíš zo mňa kúsok,

Moju  radosť, žiaľ i smútok.

Ešte stále do očí Ti hľadím!

Obraz svojej tváre vidím,

V tej slze jedinej, ktorá tvárou Ti steká,

Tá, ktorá už postupne aj uschla.

Stačila len malá chvíľa,

Aby z oka slza sa Ti stratila.

Ale už viem! Už som si istý!

Že v očiach slzy šťastia sa ti ligotali.

Aspoň na chvíľu...

Aspoň na chvíľu malú,

Videl som Ťa šťastnú.