Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte se(už) vianoce
Autor
s.i.k.o
viete ako vyzerá rozžiarený vianočný stromček uprostred cintorína? absurdne.
ale bol tam.
čo tu robí? pýtali sa pozostalí správcu a on vždy len jemne pokrčil ramenami a zaliezol späť do svojej búdky vypiť si trochu horúceho čaju od svojej manželky.
prečo ho nedáte preč? pýtali sa návštevníci a on vždy len jemne pokrútil hlavou. lebo nechce.
tie svetielka ste naň dali vy? pýtali sa o okoloidúci a on pokýval hlavou.
svietil tam, uprostred hrobov, pomníkov a machom obrastených kameňov, ktoré možno, kedysi, bývavali majestátnymi hrobmi. od polky decembra do jeho konca. 16 dní. jeho červené a žlté a zelené svetielka žiarili do tmy, matne a farebne osvetľovali smutné hroby a spomínajúcim príbuzným a priateľom dávali niečo, iskru vianoc, jemný úsmev.
keď nasnežilo a bielo šedý mestský sneh poprikrýval trávu, hroby a vianočný stromček, svetielka cezeň jemne presvitali a vyzerali príjemne rozmazane, ako odraz známej tváre na zahmlenom zrkadle.
potom prišiel január a svetielka z jedličky zmizli a stal sa z nej zase len obyčajný ihličnatý strom vyrastajúci zo starého hrobu s popraskaným náhrobkom.
ten stlomček ste zasadil vy, ujo? spýtalo sa ho malé dievčatko v huňatej ružovej čapici. pokýval hlavou.
plečo?
môj otec mal rád tú vianočnú atmosféru, odpovedal.