Prečo chce byť mutant normálnym

“Mutant je človek-nečlovek. Odlišný od ostatných. Neľudský a preto iný...”, dočítal sa malý mutant v akejsi múdrej knihe. Ale nemusel kupovať tú knihu. Dávno tú pravdu prečítal v očiach ľudí. V očiach, kde sa každú chvíľu rodil egoizmus, kde mala svoj domov nenávisť, kde sa skrývala zloba, kde veselo žblnkal výsmech, kde sa rehotalo pohŕdanie, kde sa neochota striedala s nepochopením. Tie oči dobre poznal. Vaše oči. Oči normálnych ľudí. Sledovali ho na každom kroku, lebo im bolo podozrivé, že sa v jeho malých očkách občas zjaví slza, pohoršovali sa nad úsmevom jeho zreničiek a teplom zvedavého pohľadu, nad očami plných úzkosti a strachu z odmietnutia. Mutant sa zaprisahal, že až bude veľký, bude normálny a bude krútiť hlavou nad tým, ako môže dnes niekto robiť slanú vodu očami a bude sa dívať prísnym, odsudzujúcim pohľadom človeka, ktorý má právo iným dávať mená a nazývať ich mutantmi.