Zelená

Sme milenci rozpoltení mrakodrapmi lodičiek
V šialenom polorozbitom tanci mokroskla
a dnešného popoludnia
a mokrých šedivých diaľníc
a ciest ktoré nikam nevedú
a slepých mačiatok
a prázdnych tanierov od obeda
a bielych stôp čierneho asfaltu.

Stojíme, rozpoltení vlastnými stenami, ľadom
hlúpy a obalení bublinkovou fóliou
pocitu vlastnej nedotknuteľnosti
obviňujeme toho druhého
za činy ktoré nechceme aby pripadli nám.

Zelená je len otáčajúca sa pyramída
a slnko si len ty- nahá a v pravde roztečená
ako drobné, okrúhle ňadro popoludnia
zľahka keramicky vypuklá, zakrivená
hádam tak trošku parabola.

Pľúca plné mydlových, zatuhnutých bublín reality
sa naposledy zvierajú v pár posledných nádychoch.
A drobná kontrolka v hlave hlasno upozorňuje
„Srdce, srdce!“