Žijú na zemi

Pod menom Anjel si každý z nás predstaví niečo iné. Väčšine ľuďi sa vybaví nadpozemská bytosť s jemnými črtami na tvári, s krídlami a glóriou nad hlavou, sediacu na obláčiku. Málo kto sa však zamyslí nad významom slova „Anjel“. Meno Anjel, nie je menom prirodzenosti, ale menom funkcie, znamená „posol“. V encyklopédiách sa o nich píše ako o: „nadprirodzených duchovných bytostiach podriadenych bohu slúžiacich človeku“. Keď sa však hlbšie zamyslíte a prestanete myslieť „nadprirodzene“ určite sa vám v mysli vybaví podobná bytosť, bez krídiel, glórie nad hlavou, možno bez jemných čŕt na tvári a určite nie sediacu na obláčiku hompáľajúcu nožičkami. Nemajú nadprirodzené schopnosti a nevedia mávnutím ruky zažehnať ťažkosti, ale v ich prítomnosti je ich sila. Tým Anjelom, ktoreho mám na mysli sa hovorí „priateľ“. Spomeňte si len, koľkokrát ste sa prihovárali nadpozemským bytostiam „bohom“ keď vám bolo ťažko, alebo sa vám nedarilo. (bože toto nikdy nedokončím, bože pomôž....) Ani si len neuvedomujeme, že deň čo deň sa stretávame s ťažkosťami rôzneho druhu a vôbec si neuvedomujeme, že to nie sú „anjeli pozemski“ priatelia, ktorí sa nám vybavia v mysli, ale práve tí „nadpozemski“. Ako by sme čakali na akýsi zázrak. Možno niekto verí na zázraky, ale na zemi žijú aj ľudia pragmaticki. Práve preto (a ešte z vynútenia :D) som sa rozhodol napísať tieto riadky svojmu „anjelovi“ Priateľovi. I napriek tomu, že mu nenarástli krídla, a nemá svätožiaru nad hlavou jeho samotná prítomnosť je postačujúca k tomu aby môj deň bol krajší! V mojom ponímaní je toto zázrak.