Šató de Nirvana

     Na múriku v Centrume sedeli štamgasti a degustovali čučo. Slnko sa opieralo do opadanej omietky. Stena sa jej zbavovala ako oblečenia, tak bolo teplo. Štamgasti odfukovali. Zlatý jablčný mok im tiekol dole hrdlom ako toskánske víno. Nikto z nich ešte toskánske víno nepil, ani portské, to boli také nepredstaviteľné chute, čo sa dali ľahko predstaviť v jednom deci čuča.
-    Páni, dneska pijeme šató Boloňéze. To najlepšie toskánske víno. Čuť v ňom svieže letné tóny pomarančov a ku koncu vlašské oriešky.
Povedal Malý Budha so všetkou odbornosťou a každému spravodlivo nalial. Čučo ako zamat tieklo do žalúdka a príjemne chladilo. Už ráno o siedmej bol budúci hacker a opravár hriankovačov Stenly v Agromilku a pár plastových fliaš odložil do chladničky k jogurtom, aby čučo presne o jedenástej, keď sa Malý Budha zobudí a zíde dole do Centrumu malo tú správnu teplotu.
     Ošarpané nákupné stredisko bolo centrom sídliskového diania.  Zásadne sa hovorilo do Centrumu a v Centrume, keby sa povedalo v Centre, mohlo by sa to mýliť s centrom mesta a takýto omyl, by mal na svedomí narušenie krehkosti oboch ekosystémov.
     Centrumskí štamgasti na múriku sedeli odkedy sa zrušila stopercentná zamestnanosť. Konečne mohli robiť to, čo chceli robiť celý život. Nič. A čo sa robí ťažšie? Hovorca skupiny Malý Budha, po prvé rozhodol, že ťažšie sa nerobí. Po druhé rozhodol, že každý kto bude chcieť piť, si musí priniesť kalibrovaný pohárik, lebo keď pijú z fľaše, ťažko sa dá odmerať, kto koľko vypil. Nemohli si navzájom veriť. Hlavne povestný Čučaros vedel na ex vypiť dva litre čuča. Potom ho mohli naháňať po Centrume koľko chceli, čučom kúpeným za spoločné peniaze ovlažil múrik a išiel sa vyspať domov. Desať rokov sa kvôli tomu hádali, bili a urážali. Párkrát sedeli na polícii pre výtržnosti aj celé popoludnie a triezvosťou zabité hodiny ich života, im už nikto nevrátil. Našťastie jedného dňa opitého Malého Budhu oddychujúceho v tráve pod agátom priamo v strede Centrumu osvietilo. Zrazu pochopil, ako odstrániť poslednú prekážku brániacu spokojnému ničnerobeniu. Predstúpil pred kamarátov z múrika a povedal:
-    Nemáš decák, nepiješ!
 Odvtedy na polícii neboli. Iba raz vozíčkar Feri, keď mu dali fúkať a obvinili ho, že jazdí opitý na invalidnom vozíku.
     Malý Budha bol síce zo všetkých v Centrume najmladší, ale považovali ho za najmúdrejšieho pijaka. Všetci sa s ním chceli kamarátiť. M. B. bol dokonca aj pekný chlapec a skončil gymnázium. Keď na niečo pijaci nemali názor, išli rovno za ním, aby im nejaký názor povedal a ten potom prezentovali za svoj. Mienkotvorca M.B. bol zo všetkých najviac zorientovaný vo svetovom dianí, lebo počúval Oasis a Nirvanu. Hlavne Nirvanu, tú počúval každý deň a púšťal ju aj ostatným kamarátom v Centrume zo svojho mobilu, ktorý dostal k paušálu a dovolil svojej mame paušál platiť. Budúci hacker Stenly sa sám naučil ako sa do mobilu sťahujú pesničky, on mal rád Elán. Ale Malý Budha vyhlásil, že Elán sú popové svine podporované komunistickým režimom, devalvujúce vkus ovplyvniteľnej masy. Presne tak to povedal a odvtedy už nikto v Centurme nechcel Elán ani počuť. Stenly musel počúvať Nirvanu, aj keď sa mu nepáčila, ale keby nepočúval, už by mu nikto nepriniesol nič na opravu a za to bolo vždy aspoň pivo a poldeci.
     M.B. si vážili, lebo dodával všetkým alkoholikom v Centrume punc dôstojnosti ľudí, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti z objektívnych príčin. Ženy prechádzajúce Centrumom neverili, že taký pekný chlapec môže byť zlý a alkoholik je určite kvôli veľkému sklamaniu v láske. Tajne dúfali v to, že by ho mohli napraviť. Pomohli by mu nájsť si prácu, dali by mu teplé jedlo, teplú posteľ a hlavne veľa lásky. Pre ženatých mužov zas stelesňoval dionýzovský kult slobody ducha, ktorí oni priskoro zapredali za diktát rodinného šťastia.
     Malý Budha bol ľahostajný voči predstave spoločnosti o usporiadanom živote. Mal rád alkohol a spánok. Zbožňoval, keď bol opitý. Vtedy otupela bolesť z toho, že žije. Život mu dokonca spôsoboval krátkodobú radosť. Keďže sa bál spáchať samovraždu bolestivo a naraz, tak sa ju snažil spáchať s pôžitkom, systematicky, dlhodobo. Tajne dúfal, že ho chlast zabije. Alebo sa nejakou nešťastnou náhodou zabije, keď bude opitý.     
-    Robia len ľudia, čo si myslia, že poznajú zmysel života.
Hovorieval vždy desiateho Malý Budha. Vo vrecku ho hrialo šesťdesiatdvapäťdesiat, kúpil si V35ku.
-    A má život dajaký zmysel? Len si zvyknúť. Vypime, aby sme i zvykli.
Veď byť na úrade práce, to je ako robiť. Raz som sa prišiel podpísať o týždeň neskôr a pani mi povedala, to je ako keby ste týždeň neboli v robote. A kto ešte raz povie, že nerobím, tak mu ukážem.
Malý Budha sa hurónsky zasmial. Raz to Čučaros nezvládol a povedal, že za komunizmu bolo lepšie, každý mal robotu a ľudia sa nemuseli báť. Malý Budha sa urazil a odišiel piť k druhej partii do Družby. V Centrume sa rozmohla anarchia. Štamgastov chceli z múrika vytlačiť mladší. Chodili do Centrumu už ráno o šiestej, aby obsadili celý múrik a dvaja strážili aj cez noc. Doba bola ťažká. Celý mesiac pršalo, jedine nad múrikom bola strecha. Čučaros pod tlakom vozičkára Feriho musel ísť po Malého Budhu a odprosiť ho. Malý Budha sa chvíľu tváril urazene, ale za dve fľaše čuča a písomné potvrdenie, že za komunizmu bolo horšie, lebo bolo treba robiť nakoniec súhlasil. Čučaros si pichol črep z pivovej fľaše do prsta, kvapol na list krv a potom sa podpísal. Čučaros si aj tak myslel, že lepšie bolo a falošne prisahal. S láskou spomínal na svoj teplý flek v kotolni, kde si mohol čučariť celé dni a ešte mu za to platili.
-    Tu si už nikto slobodu neváži. Bohvie, čo bude. Ľuďom vypnú internety, ešte sa o múrik budeme biť so všetkými, čo prídu z bytoviek.
Povedal Malý Budha a každému nalial po deci do pohárika.
-    Dneska pijeme šató porto de lux. Čuť v ňom jarabinu.