Cukor a nič

-    Zuza! Veterníky ešte sú?
-    Čo?!
-    Veterníky!
-    Krémeše a sacherka došli!
-    Viem aj sám! Mám zoznam. Na veterníky som sa pýtal!
-    Sú!
-    No konečne.

     Ješitne odvetil pomedzi zuby nízky, zavalitý cukrár. Celý život robí cukrára, vlasy má biele, ako keby mu hlavu denne posýpali práškovým cukrom a nejaká brigádnička ZUZA, čo vie akurát tak koláčik nabrať na tanierik, mu bude nakazovať, čo má on robiť. ´Zuza, Zuza, Zuza, krava extra špeciál. Zuza. Bohvie ako sa volá,´ pohŕdavo v hlave omieľa jej meno ako mantru. Všetky brigádničky volali Zuza. Bolo to praktickejšie, ako sa každý týždeň učiť nové mená. Zamestnanci sa s brigádnikmi nikdy nezbližovali. Cukrára boleli nohy. Práve dozdobil desiatu svadobnú tortu. Desiata torta, to je nič, to ešte nie je vrchol tortovej sezóny. On už ozdobil aj dvadsať, aj tridsať za deň. Cukrár išiel dopredu, aby si urobil kávu a podal brigádničku. Kým šibrinkoval s kávovarom, ktorý používať nevedel, ale tváril sa, že vie, lebo Zuzu o kávu pýtať nechcel, úkosom kontroloval stav cukrárne. Nakoniec sa na kávovar vykašľal a zalial si turka. Už bol na spiatočnej ceste do kuchyne a Zuza na neho ešte ani nepozrela. Cukrár nahnevane položil kávu na nerezový pult a začal upratovať stoly v cukrárni. Stojac medzi zákazníkmi a vykrikoval.

-    Tanieriky neumyté! Nič nestíhaš. Namiesto toho vypisuješ frajerovi cez počítač. Ľudia sa otáčajú pri dverách, nie je si kam sadnúť. Aká hanba. Poviem na teba šéfovi. Takto sa flákať.
-    Tak povedzte ujko!

Odvrklo dievča.

-    A čo ma vyhodí? Zachvíľu budem mať titul ujko, aby ste vedeli. A potom sa na tanieriky za dve eurá na hodinu môžem vysrať.
-    Tak ich najprv umy, nech potom serieš do čistého.

     Nahnevaný cukrár odišiel dozadu rozmyslieť si, ako ju urazí, keď pôjde najbližšie okolo. Čo môže študovať? Za učiteľku, že je taká výrečná?  Mladé dievčatá sa mu celkovo hnusili. Namyslené, isté sebou, svojou krásou, poznajú všetky triky na to ako ovládnuť mužov. Ukazujú zuby ako kocky cukru spoza pier, aby ho navábili na sladké božteky. Jeho cukrára na cukor, čo on sladké nemôže ani cítiť.  On by ich potrtkal. Normálne, by všetky Zuzy oprel o cukrársky stôl a ukázal im, čo dokáže so svojim vtákom. Mladé dievčatá len provokujú. Pôjde tam a povie Zuze, že nezáleží na vysokej škole, ale na veľkom vtákovi. To jej normálne povie. A Zuza sa začne smiať až jej zabehne. Tak to skončí. Alebo utečie, alebo mu dá. Mladé dievčatá to nemyslia vážne. On potrebuje normálnu ženu, čo to vážne myslí. Aby ju mohol priviesť domov k mame a trtkať každý deň v posteli, v kúpeľni, aj na kuchynskej linke, keď pôjde mama do kostola. Aj silnejšia by mohla byť, to sa jemu páči. Chudé sa mu zdajú nervózne. Cukrár zarobil krémešový krém. Tak by sa v jej mäkkom tele ponáral ako lyžičkou do koláča. Taká nech je. Nech ocení, že ju trtká. Aj by si zobral týždeň dovolenky a mamu by poslal na liečenie s kĺbmi a to by z postele, ani nevyšli, len sa najesť a na záchod. On si ešte dovolenku nikdy nevzal. Ani nebol nikdy chorý. On ešte ženu nikdy normálne nemal. Keď bol chlapec, tak sa so spolužiačkou Paľou bozkal v školskej záhrade, aj za cicku ju chytil. Len potom sa mu všetky začali vysmievať, že je malý, že za takého malého, by bábika išla a nie normálna žena, bo by mali tiež malé zdegenerované deti. Akurát Fraňa od kostola, tá ho chcela, že jej sa taký páči a ju nikto nechcel, bo sa prespala a mala jednu nohu kratšiu. Mama dlho vydumovali, že to nie je dobrá kresťanka, pri kostole býva a do kostola nechodí. A on tiež takú nechce, čo už niekoho pred ním mala. To ako keď dvaja jedia jeden kúsok koláča, ani jeden si poriadne nepochutí. Cukrár miešal krém a cez dvere pozeral na Zuzu. Ju by otrtkal hneď, ona bola iná ako ostatné brigádničky. Síce sa s ním hádala, aj panovačná bola, ale je v tom rozkazovaní niečo z jeho mamy a na krku jej visí krížik, to si hneď všimol.

     Cukrárňou rozvoniavali čerstvo upečené krémeše. Možno by to mal skúsiť na rovinu. Len či sa opýtať, alebo rozkázať. Ako sa to môže robiť? Už je zatvorené. Dnes už šéf nepríde. Zuza bude o chvíľu znášať do kuchyne plechy, čo z nich prekladala koláče do vitríny. Cukrár sa začal vyzliekať. Veci pekne poskladal a položil na stôl ako doma. V strede kuchyne ostal stáť holý, len v ponožkách a bielych ortopedických papučiach. ´Teraz by mohla prísť,´ pomyslel si. Zuza nechodila. Začínalo byť dlho, v kuchyni bolo horúco. Už si predstavoval, ako ona holá leží na stole a krémuje jej telo krémešovým krémom. Keby sa aj ona vyzliekla, tak pôjde s ďalším autobusom. O desiatej. Vpredu zhasnú, aby nikto nevedel, že tu ešte niekto je.

-    Zuza, kde si s tými plechmi?

Zakričal na ňu. Zuza vošla do kuchyne, ani sa na ujka nepozrela, už chcela mať upratané, ukladala plechy hneď pod prvý stôl.

-    Kde to dávaš! Tu daj!

Ukázal cukrár na stôl pred seba. Zuza konečne zdvihla oči. Keď uvidela tento bizarný výjav, skoro vyprskla. Bolo jej ľúto chlpatého cukrárovho telíčka a smiech prehltla aj so slinami. Určite na ňu neskočí. ´Určite na mňa neskočí,´ opakovala si v duchu. Pokojne k nemu prišla, skoro sa dotýkali. Cukrár ani nedýchal, Zuza rýchlo uložila plechy na miesto, ktoré jej ukázal. Musela sa zohnúť. Aj sa zohla, ako keby sa nič nedialo. Ujko znervóznel a pozrel sa dole, či je naozaj holý. Bol. Aj mu stál. Má sa jej opýtať, čo študuje, alebo či chodí do kostola? Alebo by jej mohol strčiť krémeš do úst a nič sa nepýtať. Kým uvažoval, Zuzy už nebolo. Zuza sa rýchlo vrátila naspäť dopredu zobrala si tašku a odišla z cukrárne. Len od dverí zakričala.

-    Ujko vy ste úchyl!

     Autobus stihol. Mame nesie v taške čerstvé krémeše. Mama má krémeše veľmi rada. Aj svojho syna. Jej syn vonia ako krémeš. Dievčatá si k nemu radi prisadnú v autobuse. Žiadny muž tak pekne nevonia. Aj by mu ruku olízali, alebo krk, či len tak vonia, alebo aj chutí. Ale ujko krémešiak je vždy zamračený, čo z takého života, pajediť sa do práce a domov k mame, k televízoru. Čo on môže za to, že je malý? Mladé dievčatá sa na ujka v autobuse usmievali, možno za úsmev jeden krémeš dá. Ale cukrár nedá. Mladé dievčatá sú si také isté, len ho využijú a nedá mu ani jedna. On ich už pozná.

     Cukrár vystúpil z autobusu. Pozrel sa cez okno, izba svietila na modro. Položil krémeše na parapetnú dosku a zašiel za dom. Prehodil remeň cez jabloň. Zatvoril oči. Tak by sa do Zuzy urobil, ako sladký krémešový krém. Postavil sa na záhradnú stoličku, dal si hlavu do slučky a začal masturbovať.

     Mama vyšla na dvor, lebo syna nebolo. Zbadala krémeše na parapetnej doske a zobrala ich dnu. Boleli ju kĺby. Veď on príde.