Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seZmařená lůna
Autor
Tilia *
Právě teď, kdy si tu lížu rány
z toho, že už se Ti neotevřu
nevpustím, nedám vzklíčit
neporodím, nevyrvu z nicoty
jeden lačný nový život
právě v tuhle chvíli
na druhém konci města
mezi roztaženými stehny
potřenými dezinfekcí
rvou malou scvrklou dělohu
z útrob ženy, která kdysi porodila
mne
Můj první domov na tomto světě
můj most od nicoty k životu
už je k nepotřebě
Snad to obě přežijeme
4 názory
S laskavým svolením nicku ysslandia kopíruji jeho vyjádření k básni:
výborné napísané. V štruktúre nechádzame prvky elégie, ktoré spája cez autorkinu osobu dva subjekty- Veľmi citlivo zakomponovaný obraz ženských problémov / neplodnosť, prípadne iné formy na maternici-/ autorka / matka /vyberanie maternice /. Oba tieto akty sú napísané tak premyslene a vyvážene, že nepôsobia odpudzujúco, iba vykresľujú ten smútok,žiaľ a súdržnosť našich postáv.rovnako ako aj nádej- prezentovanú posledným riadkom, ktorá cieľavedome zľahčuje tú elégiu. Už podľa kompatibilnej štrzktúry ide o autorku, ktorá dokáže veľmi dobre pracovať v rovine lexikálnej a výrazovej.
Díky ti, yss!