Telo

Telo

Keď sa ráno zobudil, nemal jedno oko. Dialo sa to už takmer pol roka. Každé ráno mu zmizla istá časť tela. Raz len peha, raz zub, inokedy chlpy pod pazuchou alebo nejaký prst. Nestávalo sa to  každé ráno. Iba občas. Zaujímavé bolo, že sa časti jeho tela vyparili. Zmizli. Prehľadal v izbe všetko, ale nenašiel ich.

Spočiatku si myslel, že v noci, keď najtvrdšie spí, prichádza k nemu nejaký prízrak a po častiach ho amputuje. Možno sa časťami jeho tela aj živí.  Alebo si z nich robí zbierku.  

Rozhodol sa preto, že si ho vyčíha. Mohol by sa s ním predsa dohodnúť. Aspoň na tom, aby jeho telo nenechal miznúť, aby časti, ktoré z neho odreže, odkladal v jeho izbe. On by si ich ráno mohol znova pripevniť. Ucho by sa dalo možno nalepiť, prst naskrutkovať, peha pritisnúť späť.

 Chystal sa naňho veľmi dôkladne. Vedel, že musí hrať spiaceho,  ale nesmie zaspať. Takto si ho vyčíha.

 V ten deň vypil veľa kávy a počúval strašnú  hudbu.  Metalový bubeník  mlátil do bicích a monotónne sa opakujúci basgitarový tón ho privádzal do zúfalstva. Zvýšil sa mu tlak. Dal si pol deci na povzbudenie a premýšľal, ako s ním nadviaže kontakt. Bude mať zatvorené oči a keď ho ucíti, rýchlo si sadne a povie mu niečo výhražné. Alebo radšej milé, aby rýchlo nezmizol. Potrebuje sa s ním predsa dohodnúť, potrebuje ho poprosiť o svoje vlastné telo. Nebál sa. Bral to ako nevyhnutnosť osudu.

 Nevedel, kade príde. Bol to zrejme prízrak, nemusel teda klopať ani vchádzať dvermi.  Ale mohol. Ktovie, ako vyzeral. Ale presviedčal sa, že sa ho nezľakne, ani keby nemal tvár. A možno to bude ona. Prízračica. Existuje vo svete duchov rôznosť pohlaví? Nevedel.  Pre istotu sa zamkol a pozatváral  všetky okná.

 Vedel, že dnes príde, že dnes z neho opäť o kúsok ubudne. Pozhasínal všetky svetlá a ľahol si ako zvyčajne. Tváril sa, že spí, dokonca imitoval chrápanie. Nebola ešte polnoc, lebo zvony susedného kostola odbili len trikrát. A vtedy to zacítil. Ledva zachytiteľný dych nad pravým uchom. Teda nad dierou, ktorá po ňom zostala. Ovanula ho hrôza a akýsi zvláštny chlad.

Vnímal zreteľne sa približujúci dych, rýchlo sa otočil a chmatol po tom, čo cítil nad sebou. Zachytil jasne formovanú ruku a zúfalo ju držal. Niečo sa mu v tme snažilo vytrhnúť. Ťahalo sa od neho preč, akoby sa ho bálo. Triaslo sa to a on tiež, ale ruku nepustil.  Mocoval sa s ňou, naťahoval ju a chcel ho prinútiť, aby sa naňho pozrel, aby s ním komunikoval. Ale bola tma a on  nedokázal vydať ani zvuk, nieto sformulovať slovo. Zúfalo, potichu a potme zápasili.

Zrazu  mu napadlo, že mu vyvedie rovnaký kúsok, že mu niečo ukradne. Ostro siahol tam, kde mohla byť jeho tvár, a nahmatal očnú buľvu. O chvíľu sa mu v dlani roztekalo oko. Bol si teraz istý, že aj prízraky ich majú. Ten sa mu však s námahou vytrhol a zmizol. Vysilený zaspal, a keď sa zobudil do ďalšieho dňa, všade bola tma.