Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

PÚTNIK

03. 03. 2002
4
0
589
Autor
petrík

Bol ako portrét z nepoznaných diel

Vyviaznutý z ľudských pravidiel

Zo svojho pohrebu stále prichádzal

Dúchal svoj žiaľ...tak malú veľkosť mal ...

 

Pláva zabudnutým tancom

A v sebe zastane na stupni poslednom

Tak dosiahne pokrok v padaní

A užije si zúfanie, vo večnom hľadaní!

 

Už dávno sa predal odľúčeniu

Obliekol si rosu - samotou pofŕkanú

Padá súmrak na jeho hrobné ruže

Stonajú hlasom zjazveným... Och, Bože!

 

Kúpil si lístok na koniec sveta

Nastupuje ... A stále odlieta ...

Už sebe slúži za potravu

A čierna jeho rakva sa otvára k pozdravu ...

 

Hladom pláta si diery v sebe

Navonok žije, však mnoho o Tom nevie ...

Zakopáva svoje stopy po slziach

A v rukách zviera svoj vlastný prach ...

 


Drakkan
07. 05. 2002
Dát tip
4/5+T vážně dobré...

Amanda
08. 03. 2002
Dát tip
Hmmm sila mraz i vkonecccich prstu... bez dechu a bez dalsich slov...!*

Vole
05. 03. 2002
Dát tip
to to je do bre e !*

Naso
04. 03. 2002
Dát tip
Prvá strofa - dolu klobúk! Potom to čaro už upadá - vysvetľujúce príbehové tempo, trochu fatalistické vďaka tej rakve - pripadá mi to, ako keď maliar namaľuje dobrý obraz, ale je tam príliš farieb a príliš veľa symbolov... Dúfam, že pochopíš.

Krel
03. 03. 2002
Dát tip
!!* v němém úžasu

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru