Roni

Mira solila polievku, keď sa z rádia ozvala odrhovačka, ktorú vedeli hrať aj trikrát za hodinu. Otrávene odfrkla, ponorila lyžicu do pariacej sa zmesi, pofúkala a usŕkla si.
"No do pr..." zavrčala a hneď sa zarazila a prikryla si ústa rukou. Kvôli malej. Potom si tou istou rukou ťapla po čele, pretože zas zabudla. Odrhovačka v rádiu sa pustila do otrepaného refrénu a Mire sa začínala búriť krv v žilách. Vďaka popálenému jazyku nedochutí obed a ešte aj rádio otravne rapčí v pozadí. Podráždene položila lyžicu k hrncu a zamierila do obývačky, aby hudbu aspoň stíšila, ak nie rovno vypla. Činorodé odhodlanie ju však prešlo už vo dverách. Hnev v jej tvári vystriedal najprv údiv a o niečo neskôr široký úsmev.
Jej malá už neohmatávala veľkého plyšového medveďa ako si myslela. Miesto toho stála, hoci neisto, no stála (!) pred rádiom. Rúčkami sa opierala o reproduktor a tancovala ako macík. Z nohy na nohu. A keď piesňou zarezonoval refrén, vydralo sa z nej šťastné prešťastné zakričanie.
Mira k malej Roni opatrne pristúpila a ľahko sa jej dotkla kučeravej hlávky. Roni prestala tancovať a zdrevenela na mieste. Mira sa jej opäť jemne dotkla a keď po nej maličká zahmatkala, kľakla si k nej a ovinula jej rúčky okolo svojho krku. Opatrne ju zdvihla a zadívala sa jej do tváre. Ronine mútne očká žiarili radosťou a na tvári mala širokánsky úsmev.
"Tebe sa to páči?" opýtala sa jej Mira, aj keď vedela, že odpovede sa tak skoro nedočká. Malá ju nepočula. A Mira neovládala taktilné posunky.
"Tebe sa to páči, cukrík?" opýtala sa jej znovu a pokúsila sa vtisnúť maličkej pusu na líce, no Roni sa akurát rozhodla, že bude capkať po Mirinej tvári.
"Áno, áno, som to ja," pohladila dievčatko nežne po hlávke, keď sa začalo nespokojne vrtieť. "Ideš si zatancovať?" opýtala sa jej a sama sa zavrtela v akomsi divnom rytme, ktorý by nepredviedla ani pred sebou samou.
Položila malú k rádiu a jej ruky presunula na reproduktor. Potom sa odobrala do kuchyne, z ktorej sa niesol čudesný pach.
Keď asi po desiatich minútach nazrela do obývačky, maličká sedela pri medveďovi a slepo hmatkala po jeho mašli kolo krku. Ani zďaleka nebola takým slniečkom ako pred chvíľou. Mira sa vrátila nazad do kuchyne, dovarila obed, nakŕmila seba, nakŕmila Roni a takmer celé popoludnie strávila jej pozorovaním. Dievčatko neisto opochodovalo celý byt, pozastavilo sa pri toaletnom papieri, ktorý bol po chvíli všade, zapáčil sa mu hrebeň a jeho zuby, kolesá na autíčku... Stena jej pritom celý čas poskytovala oporu a Mira ochranu. Večer ju už Mira pre istotu uložila do ohrádky, pretože sa ešte chcela ísť osprchovať a keď vyšla z kúpeľne, našla Roni odkväcnutú pri jej Macovi. Opatrne ju vzala na ruky, pozreli si spolu film na Mirinu dobrú noc a potom šli obe spať. Odkedy ju Mira mala, spali spolu. Roni pri stene, Mira na kraji. Roni u nej bola rok. Mira sa jej ujala po havárii svojej sestry a švagra. A za ten rok sa jej nepodarilo nájsť si k malej nejakú komunikačnú cestu. Lepšie povedané, akúkoľvek cestu. Roni bola ustráchaná, uplakaná, od narodenia nepočujúca a dva mesiace po narodení aj nevidiaca. Mirina sestra, Ziv, s ňou vedela komunikovať. Mira nie. Škrelo ju to ako psa boľavý zub. V noci kvôli tomu nemohla spať. Docieliť sa jej podarilo iba jediné- Roni ju už poznala podľa dotyku. Ale trvalo im to strašne dlho. Hodiny a hodiny hladkania.
Mira ležala, nespala, počúvala spokojné odfukovanie dievčatka vedľa seba. Prevalila sa na bok a maličkú pohladila po chrbte. Malé dvojročné vrecko energie, ktoré sa vybilo.
Na druhý deň si Mira vyhľadala rádiovú odrhovačku na internete. Stiahla ju a niekoľkokrát napálila na disk. Potom sa pustila do testovanie. Malú postavila k reproduktoru, položila jej naň rúčky a pustila hudbu najprv z rádia. Roni zaujato hladila reproduktor, no ináč sa nedialo nič, iba čo po chvíli začala mrzuto vrnieť. Mira však mala v rukáve tromf napálený na CD. Len čo ho pustila, na Roninej tváričke sa rozlial blažený úsmev a nevidiace očká sa rozžiarili, ako keby videli lietajúceho jednorožca. Mira sa zatvárila podobne, len sa nevidela. Roni sa pustila do tanca a Mira do spokojného smiechu.
"Tak to máme!" zvolala. "Ja si asi budem musieť zvyknúť na jazz, alebo čo..."
Vzala maličkú do náručia a položila jej ruky na reproduktor na polici. Dávala pozor, aby sa ho Roni dotýkala aj keď s ňou poskočila zopár "tanečných" kreácií. Maličká sa nahlas rozosmiala.
"Tak tebe sa to páči, ty opička?" Mira s ňou opäť niekoľkokrát poskočila a Roni sa opäť silno rozosmiala.
"Páči sa to Roni! Páči sa jej to!" Mira odstúpila od reproduktora a zas "zatancovala". Myslela si, že bez hudby to nepôjde. Že Roni viac reaguje na vibrácie v reproduktore ako na jej pohyby. No teraz sa mýlila. Dievčatko sa rozosmialo a samo jej v náručí začalo tancovať. Po chvíli sa upokojilo a s očakávaním v očiach sa kamsi zahľadelo. Mira zatancovala. Roni sa rozosmiala a rozvrtela.
"Ty si moja opica," zaškerila sa Mira a vtisla malej pusu na líce. Potom uhla hlavou pred jej rozlietanými rúčkami.
"To sa nám ešte nepáči, čo?" zasmiala sa, "ale toto áno!" Zaskákala na mieste a Roni od smiechu vyskočil sopeľ. 
"No tak to by sme zas nemuseli," utrela ju Mira a spokojne sa na maličkú zahľadela.
"Už vieme spolu rozprávať? Už sa máme radšej?"
Roni opatrne spustila hlávku na jej plece a pritisla si nos k Mirinmu krku.
"Myslím, že áno."