Páví pretlak

     Začalo to vôňou. Sladkou, jemnou vôňou medu. Medu, v ktorom sa jemne hrýzli, hladili a olizovali si lalôčky. V byte na sedemnástom poschodí, za červenými závesmi.
     Ležali v masívnej, drevenej vani plnej medu a masírovali si "jazvičky", ako nazývali vagínu. Slnko pieklo.
     Páv v zlatej klietke neďaleko vane pochodoval do kolečka, občas zobol do bielych múch zmiešaných so zrnom v medenej miske, občas nehybne stál a pozoroval dve olizujúce sa, vzdychajúce ženy.
     Niva ho pred pár rokmi(konkrétne to boli tri) nasosaná ukradla z botanickej záhrady. Dodnes nevie, ako sa jej to podarilo.
     Pár týždňov jej pobehoval po byte, potom dostal vlastnú izbu v podobe zhrdzavenej klietky o veľkosti dvoch metrov štvorcových, ktorú o pár dní natrela zlatou farbou, ktorú tiež ukradla.
     Niva kradla dosť často a ešte častejšie spomínala, že kradnúť musí, lebo ju tak vychovali rodičia. Tí sa krádežami živili, podarilo sa im vybieliť tri banky(!!!), kým ich zavreli. Obaja vo väzení zomreli.
     Jej otec, Augustín, tučný chlapík s okuliarmi, dostal infarkt. Matku to zobralo, ale prežila o rok dlhšie Zomrela na následky nešťastného pádu z tretieho poschodia. Jej smrť bola klasifikovaná ako nehoda. Nik sa tým ďalej nezaoberal.
     Niva chvíľu šalela, no prešlo ju to. Okradla pár ľudí, presťahovala sa do Biedy, čo bolo, napriek zavádzajúcemu názvu, bohaté horské mesto, a usalašila sa v prenajatom dvojizbovom byte na kraji mesta.
     V tom byte sa práve váľali vo vani a mede.
     Niva sa postavila. Med jej pomaly stekal po tele, Via ju fialovými očam pozorovala a zase sa raz nedokázala nabažiť jej krásy.
     Zbožňovala na nej úplne všetko. Bolo to niečo, čo k žiadnej inej žene doteraz necítila. Via bola panna, čo sa týka sexu s mužmi, o panenskú blanu však prišla v štrnástich na lyžiarskom výlete.

*

     "DO TOHO! DO TOHO!" vykrikovali spolužiačky, kým sedela na stoličke, s nedávno otvorenou treťou fľašou polosladkého vína v ľavej ruke a čiernym, lesklým vibrátorom v pravej. Mala oblečenú červeno-čiernu, kockovanú flanelovú košeľu zapnutú na jeden gombík, fialové tenisky, nad ktorými si pri kotníkoch hovela zhužvaná, hnedá, menčestrová sukňa a fialové nohavičky. Kolená mala pritisnuté k sebe a opito sa usmievala na spolužiačky. Niektoré sa jej páčili a dúfala, že práve im urobí týmto divadielkom radosť, no šlo jej hlavne o Soňu.      Vždy, keď ju uvidela, rozletel sa v jej žalúdku kŕdeľ drozdov. Soňa mala najkrajšie pery, aké videla, plné a sexi, mierne do fialova, čo neskutočne lahodilo Viaoliným fialovým očiam.
     "DO TOHO! DO TOHO!" kričali. Soňa samozrejme tiež, to jej dodalo potrebnú odvahu.
     Dala si hlt bulharského vína a položila fľašu na stôl zaprataný ďalšími fľašami, pohármi, taniermi, orieškami a zemiakovými lupienkami. Potom si priložila špičku vibrátora "Devotion" k ústam, vystrčila jazyk a prechádzala po nej pomalými, krúživými pohybmi, pričom pomaly odďaľovala kolená.
     "OOOOOOOO!" výskali dievčatá.
     Mierne sa usmiala a pokračovala. Kolená sa dostali do polmetrovej vzdialenosti, to bolo akurát. Šikovným pohybom zatočila vibrátorom ako mažoretka paličkou a priložila špičku ku klitorisu, stlačila gumené tlačidlo a "Devotion" sa rozvibroval.
     Začala do seba vnikať, vibrovanie bolo šikovné, dosť tomu pomáhalo, takže sa zdalo, že pán "Devotion" by si kľudne prekopal cestičku dovnútra aj svojpomocne.
     No hymen by nedal. Keď na blanu po chvíli narazila, zahryzla si do pery, zatvorila oči, zaklonila hlavu a vibrátor pritlačila. Nebolelo to. Ani náznakom, práve naopak. Jej telom sa rozlialo ešte nikdy nepocítené teplo a úplne jej odstavilo myšlienky. Baby výskali a skandovali a ona sa počas orgazmu zahľadela na Soňu. Na jej pery, na krásny nos, na prsia, bruško, zadoček, nohy, a opäť na pery. Na jemne fialové pery.

*

     Tentokrát však pozorovala pery jej - podľa nej - skutočnej lásky. So Soňou sa síce dostali k bozkom, no vzťah, ani sex, mať nestihli. Sonina matka, Sofia, zomrela pri autonehode, kým boli dievčatá na školskom výlete(Via často uvažovala, kedy asi – mohlo sa to stať práve v okamihu jej orgazmu? Alebo priamo počas bozkov?).
     Sofia sa vracala z práce, keď jej do protismeru vletel opitý vodič na dodávke. Čelná zrážka. Žiaden z účastníkov nehody to neprežil.
     Deň po pohrebe sa Soňa, jej otec a mladšia sestra bez slova presťahovali a Via ju už nevidela.
     Ale teraz má Nivu a tá je nekonečne krásna. Krajšia. Najkrajšia. Je to jej najchutnejšie lízatko po ktorom steká najsladší med.
     Via tiež vstala, aj po nej sa valil med, zaborila Nive ruku do vlasov a dala jej francúzky bozk. Potom sa nejaké minúty bozkávali a páv v klietke zobal mŕtve biele muchy.
     Potom si Niva sadla na kraj vane a roztiahla nohy. Viaola kľakla na štyri, pričom jej hladina medu zakryla takmer na chlp presne zakryla bradavky, a pomalými bozkami sa, cestičkou po stehnách, dostávala k centru rozkoše jej najmilovanejšej.
     Chuť jej vnútra ju krásne omámila.
     "Hodili by sa k tebe maliny," povedala tlmene, s tvárou medzi jej stehnami a jazykom v jej "jazvyčke".
     Niva sa vzdychajúc jemne usmiala.
     "Nemáme maliny, láska."
     "Tak to musíme zvládnuť bez nich..."
     Začala odhodlane olizovať. Zrýchľovala, spomaľovala, trepotala špičkou, či ju olizovala pozdĺžne, vlhko a celou plochou.
     Vychutnávala si to, pretože jej neskutočne chutila. Nič a nikto jej nikdy tak nechutil.

*

     Po kúpeli v mede sa vybrali na večeru. Do reštaurácie "Sklenená mašľa", to mali asi päť minút pešo. Nachádzala sa blízko lesa, z vonkajšej strany pripomínala zrub a nad vrcholkami borovíc a jedličiek, ktoré sa za budovou rozprestierali, žiarilo kvantum hviezd.
     Interiér mašle bol vybavený tuctom a pol masívnych drevených stolov na prízemí + o niečo málo nižším počtom stolov na poschodí. Na stenách viseli farebné, psychedelické koberce.
     Via a Niva si sadli k jednomu z rohových stolov, pri ktorom bola pohodlná, dvojmiestna pohovka a vyzliekli si kabáty.
     "Vôbec neviem, čo si o tom mám myslieť," začala Niva, prevliekla si šál cez hlavu a hodila ho vedľa seba. Hodiny nad hlavou jej odtikávali posledné chvíle života.
     "Hm?"
     "Prečo šesťdesiatročná žena natočí tak odporné porno?" podala Viaole smartphone so záberom na tvár dosť nepekne vyhladenej, bielej stareny snažiacej sa vyzerať na štrnásť, a dvoma hnedými vtákmi obtierajúcimi sa o jej pery.
     "Príde do toho aj kôň." povedala Niva a šialene sa uchechtla.
     "Je super, že mi to púšťaš pred večerou..." vrátila jej telefón a pozrela na blížiacu sa slečnu v čiernych nohaviciach a tmavozelenej košeli s malou brošňou v tvare sklenenej mašle pripevnenej na ľavom vrecku. Žena im pozdravila a podala im jedálne lístky.
     "Dnešná špecialita je pečený páv na-"
     "Vďaka, netreba," prerušila ju Niva hlbokým hlasom. "Dáme si dvakrát sklenený šalát a opečené syrové bagetky. K tomu jeden Guiness a tri deci portského."
     Usmiala sa. Vycerila zuby.
     "A popolník," dodala Viaola.
     Slečna prikývla a odišla.
     "Neznášam pávy," zavrčala Niva, vytiahla jedno z ponúkajúcich sa špáradiel, odbalila ho, strčila si ho do úst a mykala ním do strán.
     "Pripadám si ako kovboj," povedala.
     Via vytiahla vanilkové cigarety a jednu si zapálila.
     Slečna im zatiaľ doniesla nápoje a popolník.
     "Vďaka," povedali unisono.
     "Jedna kamoška by mi mala zajtra do kanclu doniesť fialový med. Ako vďaku za vypátranie vraha jej mačky. Čo ty na to?"
     "Super. Pôjde ti k očiam."
     "A volala si dnes s Vierou? Ako sa má?"
     "Zomrel jej pes. Je smutná, tak plače. A občas sa bicykluje a žongľuje so žabami. Chce aby sme jej ho dnes večer pomohli pochovať."
     Vyfúkla dym a napila sa portského. Chutilo vynikajúco.
     "Super. A zajtra ju môžme pozvať na obed. Chcem už konečne zabiť Adolfa. Už je dosť vykŕmený"
     Via zodvihla obočie a udivene na ňu pozrela.
     "To by som od teba teda nečakala."
     "Som krásna. Viem."
     "Jasné, že si krásna, len som ne-, veďpred chvíľou nám nejaké pávy núkali, tak prečo si nedáš tie?"
     "Pretože 'zo zlatej klietky na pekáč' mi znie dobre. Veľavravne. Nazvem tak fotoreport tohto činu. Som predsa umelkyňa."
     "Je to každopádne zaujímavé, ale-"
     Obsluha im doniesla zvyšok objednávky a porozkladala taniere po stole. Via aj Niva to ticho pozorovali.
     "Vďaka," povedali unisono.
     Obsluha odišla.
     "-nemáš k nemu citový vzťah, a tak?
     "Mám vzťah k tebe, umeniu a pekným názvom, láska."
     Naklonili sa k sebe a zauzlili sa vo francúzskom bozku.