Písmák Miestečko na kopci, kde sú kone
MIESTEČKO NA KOPCI, KDE SÚ KONEAko maláSom nemalaKoňaAko tínejdžerkaSom nemalaAni jedného koňaAle na strednejSom počas školského výletuMohla oči nechať na kopciPlnom divokých koňovS Klárou sme tam túžiliNo učiteľka nás nie a nie pustiťTak sme sa na to vykašľaliNo nie nadlhoHneď po návrate zo školy sme sa zhodliŽe tam budúci víkend dostopujemeA skrotíme si každá jedného ryšavého tátošaBoli sme natešené z predstavy jazdyVesmíromCválaťTak to boloChceli sme jazdiť vesmíromA ryšavé kone mali byť prostriedokVážne sme tomu verili. Klára však zomrela dva dni pred termínomSpolu s rodinouDopravná nehodaNik neprežilMusela to byť ranaAj mňa to skoro odradiloAvšak nakoniec neodradiloMamke som povedalaŽe sa idem bicyklovaťBicykel som však nechalaPri leseZamknutý o ceduľu-- Perleť --Potom som sa postavila k cesteA vystrčila palec, ako som to vídala vo filmochBola to moja prvá skúsenosť so stopovanímA keďže som bola mladáA dalo by sa povedať, že vizuálne príjemnáNečakala som dlho a už som sa viezlaVzala ma taká staršia tetaDávala mi rozumy o tomAké nebezpečné stopovanie vlastne jeOdpovedala som, že si to uvedomujemAle nemám strach, pretože mám dobré úmyslyKeď sa opýtala akéPovedala som jej pravdu„Idem za ryšavými koňmi. Budeme cválať vesmírom a hľadať Kláru, pretože niekde tam je nebo a ona je v ňom a my ju nájdeme. “Potom sa opýtala, kde bývamA ja som jej zas povedala pravduV okamihu otočila autoA vzala ma domovKde zo mňa otecVytrieskal všetky snyUž nikdy som nestopovalaPrepáč Klára.
piatok, trinásteho mája 2016
Neviem, či som čakala krémeše
Alebo neskazenú vodu, alebo čo
Každopádne to nie je nič príjemné
Nepokojné svalstvo, horký-ťažký spánok
Páví pretlak
Začalo to vôňou. Sladkou, jemnou vôňou medu. Medu, v ktorom sa jemne hrýzli, hladili a olizovali si lalôčky. V byte na sedemnástom poschodí, za červenými závesmi.
Som len slabá žena s nožom v ruke
Konečne som sa rozhodla, že niekoho zabijem.
Sedela som pri raňajkách
– kávička a pomaranč –
a premýšľala o tom, prečo premýšľam, ako premýšľam.
izabelka
moje meno je Izabelka
bývam vdome s kľukatou príjazdovou cestou
snádhernými záclonami a
na okienko mi chodia ťukať vtáčiky
Dominika má talent
"si zlá, zlá, zlá, zlá žena. " kričala Dominika,
kým som na štyroch olizovala mláku fialového medu, a
plieskala ma bičíkom po dokonalom, pevnom zadočku
"kde máš bicykel. " švih-prásk.
KAPITULÁCIA(podľa skutočnej udalosti)
Stalo sa mi to, keď som mal jedenásť
Celý deň som bol sám doma
(otec bol pod zemou už sedem rokov)
a mamka šla na oslavu = jebala na mňa
Krásny koniec pohádky lásky
človek, keď je zdravý
tak sa dokáže "tešenkať" zo všetkého
ani ho moc nejebe, že ostatní nie sú zdraví
človek,keď je zdravý,jev Bratislave
keep smiling and kill everyone
konečne som sa rozhodla, že niekoho zabijem
bola som v inom meste
na opačnom konci mojej chorej osobnosti
keď som zrazu skĺzla do stavu prerasteného tikmi, škerením sa a zámerným zašumovaním
vo vlaku
rodila vtáka
ale nebol to drozd
takže som sa tvárila, že ma to nezaujíma
ale zaujímalo
žiaden drozd v hrsti
Pribehol ku mne obrovský, učesaný,
blonďavý esbéeskár a sotil do mňa.
"Čo to. "
Zletela som na zem, len to žuchlo.